Áno, viem, teraz si o mne myslíš, že som obyčajný hulvát. No, ale uznaj, aké iné slovo som v nadpise mohol použiť, ak nechcem pôsobiť ani infantilne, ani príliš odborne. Nech dumám ako dumám, nič iné mi nenapadá. A inak musím priznať, že nadpis tohto článku vznikol vlastne už pred vyše dvomi rokmi. Bol to nápad jedného kamoša (nechcem menovať, ale autor bol yablko). Rovnako ako mnoho iných normálnych ľudí, aj jeho zaujímalo, ako sa vo svete vlastne sere a požiadal ma, aby som fotil zaujímavosti kade budem chodiť (srať).
A tak som veru aj robil… a to je presne dôvod, vďaka čomu máš teraz možnosť tento článok čítať. Ako vidíš, článok je na svete, hoci už prešli 2 roky odvtedy a nespočetné tony hoven presvišťali rúrkami záchodov. Ešte skôr, ako sa do toho zahryzneš, tak ťa chcem upozorniť, aby, ak si fajnovka, si si prestal mrviť do klávesnice. A vybral si, či najskôr doješ, alebo dočítaš článok a poobzeráš obrázky. Pripravený? Tak poďme na to!
Téma srania je v spoločnosti akosi tabuizovaná a pritom je to rovnako prirodzená činnosť ako jedenie, ktoré je propagované na každom kroku. A neraz pôžitok z dobrého vysrania môže predčiť aj ten z dobrej stravy. Mohli by o tom hovoriť tí, čo majú problémy s vyprázdňovaním, čo sa inak dosť často stáva aj turistom a cestovateľom. Zvlášť, keď nemajú to svoje súkromie a kľud na to, aby mohli zo seba vyklopiť všetko, čo tam už nepotrebujú.
V našich podmienkach sa tejto činnosti venujeme na sedacích záchodoch, pričom zadok si následne utierame toaletným papierom, ktorý následne splachujeme. Je to akýsi štandard vo väčšine krajín Európy a nám sa to zdá byť prirodzené a všetko ostatné je pre nás zvláštne. No vo väčšine krajín sveta ľudia pri tejto činnosti čupia a zadok si najčestejšie vyplachujú vodou. Tak kto je teda divný?
Ako vidíš, sranie sa dá vykonávať všakovako a na rôznych typoch záchodov. Rozhodne to stojí za to, vždy sa správať tak, ako je to bežné v navštívenej krajine. Napríklad umývať si zadok ľavou rukou pri použití vody a žiadneho toaletného papiera je pre našinca neobyčajný zážitok.
Mrzí ma však, že som priniesol len veľmi malú vzorku záchodov. Mnohé som jednoducho zabudol odfotiť. Neostáva ti preto nič iné, len sa vybrať do sveta a všetko si to odsrať sám…
originál článok vyšiel na www.hogy.sk