ROZHOVOR: Biele Karpaty – Kráľovstvo strážené Vršatcom

Vysoké skalné bralá Vršatca, hrdo sa týčia nad zvlnenými kopčekmi Bielych Karpát a dedinkami Stredného Považia, akoby strážili tento malebný kraj. Tajomné lesy sa tu ladne striedajú so zelenými lúkami, poliami a pasienkami. Krivoklátske lúky, zakvitnuté nekonečnou krásou a pestrosťou kvetov najrôznejších tvarov a farieb, sú rajom pre vzácne motýle i chrobáky. Majestátne duby a buky Drieňovej, povesťami opradená Dračia studňa alebo Lednický hrad ktorý dlhé roky odolával nájazdom nepriateľov i zubu času. Alebo Chmeľová a Biely vrch poskytujúci krásne výhľady na krajinu slovensko-moravského pohraničia, či orchideami rozvoniavajúca Nebrová a Brezovská dolina…

Tak znie úryvok z pripravovaného dokumentárneho filmu Biele Karpaty – Kráľovstvo strážené Vršatcom. Ako už samotný názov napovedá, dokument bude venovaný najsevernejšej časti pohoria Bielych Karpát, regiónu rozprestierajúcemu sa od Nemšovej po Púchov.

Cieľom prevažne prírodovedecky zameraného dokumentu je ukázať svetu tento nádherný, ale trochu pozabudnutý kraj Slovenska. Autor v ňom predstaví najväčšie krásy bielokarpatskej krajiny, ktorú odjakživa obhospodaroval človek a pretváral až do dnešnej podoby. Tu je možno rozdiel oproti iným slovenským dokumentom, ktoré väčšinou zobrazujú zvyšky nedotknutej prírody. Reč bude o jednotlivých ekosystémoch, napríklad o vzácnych kvetnatých lúkach, na ktorých rastie množstvo zaujímavých rastlín, najmä z rodu vstavačovitých („orchidey“). Tie vznikli práve vďaka citlivému súžitiu človeka s prírodou a dnes sú paradoxne ohrozené tým, čo nám pomáha napríklad pri ochrane lesa – nečinnosťou ľudí. Existencia lúk je totiž odkázaná na tradičné spôsoby hospodárenia vo forme pravidelného kosenia, odstraňovania náletových drevín a spásania dobytkom, kozami či ovcami. Okrem nich sa zameriam aj na vodné ekosystémy, lesy, polia, ovocné sady, ľudské sídla a samozrejme skalné útvary typické pre tento región. Dokument bude zameraný najmä na organizmy, ktoré ľudia často prehliadajú – vzácne rastliny a bezstavovce, najmä chrobáky a motýle. Kto očakáva medvede, vlky či rysy, asi bude trochu sklamaný, ale o týchto tvoroch už vzniklo veľa dobrých filmov (Strážca divočiny, Návrat rysov…)

Na bližšie podrobnosti o filme sme sa opýtali toho najpovolanejšieho, autora Jakuba Cíbika, ktorý na filme pracuje svojpomocne v rámci voľného času. Jakub, 20 ročný študent biológie, ktorý si momentálne užíva letné prázdniny – ako inak v prírode v okolí Vršatca, je amatérsky fotograf, filmár a strážca prírody. „Fotografovaniu sa venujem približne 5 rokov. Zameriavam sa na región Bielych Karpát, konkrétne ich severnú časť a priľahlú oblasť Stredného Považia. Najradšej fotím krajinu, rastliny , živočíchy a rôzne  dedinské zákutia a tradície.“

 Od fotografovania k filmovaniu je len krôčik

Filmovaniu sa nevenujem príliš dlho, v podstate len prvý rok, od minulého leta. Kvalitná videotechnika by bola totiž pred pár rokmi pre mňa finančne nedostupná, až pokiaľ neprišlo kvalitné video do digitálnych zrkadloviek. Preto, keď som si minulý rok kupoval nový fotoaparát, vybral som si Pentax K-5, ktorý výborne fotí a zvláda aj kvalitné video. Na video som si zvykol veľmi rýchlo a prakticky hneď po jeho kúpe som začal s prácou na dokumente.

 Aktuálne pripravuješ film o Bielych Karpatoch. Povedz nám niečo o tomto projekte.

Už dlhšiu dobu som pracoval s myšlienkou nakrútiť dokumentárny film o Bielych Karpatoch, nakoľko som obdivoval filmy o Slovensku od Tomáša Hulíka, Paľa Barabáša či Zdena Vlacha. Tie však vždy boli najmä o Tatrách, prípadne iných Národných parkoch a ostatné regióny, medzi nimi aj ten môj, boli tak trochu v úzadí. Preto som sa rozhodol zdokumentovať Biele Karpaty aj formou dokumentárneho filmu, ktorý začal vznikať v auguste roku 2012 a bude približne hodinový.

“Kvôli dobrým záberom musím vstávať veľmi skoro a natáčam až do neskorých nočných hodín.”

Snažím sa nakrúcať najmä v skorých ranných a neskorších večerných hodinách, keďže je vtedy najlepšie svetlo a zábery sú zaujímavejšie, nie tak opozerané. Preto sa musím vydávať na lokality veľmi skoro, najlepšie pred východom slnka a odchádzam až po jeho západe. Pri písaní scenára mám vďaka štúdiu biológie výhodu v tom, že viem veľa vecí o fungovaní prírody a rovnako o tom, aké  vplyvy ju ohrozujú a akým spôsobom ju treba chrániť. Sú to dôležité informácie, ktoré taktiež budú v dokumente obsiahnuté.

 Prečo práve Biele Karpaty?

V rámci fotografovania mám podobný cieľ ako mal môj obľúbený fotograf  Martin Martinček na Liptove, vytvoriť komplexné výtvarne dielo o jednom regióne. Zároveň sa snažím aktívne chrániť a zveľaďovať našu prírodu –  napríklad minulý mesiac som strávil množstvo času strážením vzácneho a chráneného motýľa Jasoňa červenookého, ktorý mizne kvôli zarastaniu vhodných biotopov , ale aj kvôli nenásytnosti zberateľov. Rovnako sa v rámci možností zúčastňujem dobrovoľníckych brigád zameraných napríklad na čistenie lokalít a výrub nepôvodných borovíc a smrekov na Vršatci, ktoré tam boli nevhodne vysadené v minulom storočí a vytláčajú pôvodné druhy. 

“V Bielych Karpatoch, konkrétne v obci Bolešov, som od malička trávil mnoho času, preto som si k nim vytvoril veľmi dobrý vzťah a zostal som tomuto nádhernému kraju verný dodnes.”

 Čo si od takého rozsiahleho projektu sľubuješ a čo ťa motivuje opakovane chodiť na rovnaké miesta?

Ako som spomínal, veľká časť prírody Bielych Karpát je odkázaná na tradičné spôsoby obhospodarovania. Tie sa však v dnešnej dobe takmer vytratili z našich životov a strácame s nimi bohužiaľ aj obrovskú časť biodiverzity. Ľudia prestali chovať kozy, kosiť lúky, starať sa o sady a rodinné políčka… Preto je hlavným cieľom dokumentu to, aby si ľudia nielen v našom regióne uvedomili potrebu obnovy tradičného hospodárstva a aby sa sami miesto často neopodstatneného nadávania na „ochranárov“ začali sami aktívne venovať ochrane prírody. Tá si síce dokáže poradiť aj sama, my však stratíme kultúrno-prírodné dedičstvo v podobné kvetnatých lúk, pasienkov a sadov, ktoré nám tu zanechali naši predkovia.

“Najväčšou motiváciou je snáď to, že rovnaké miesto nikdy nevyzerá rovnako. Mení sa počasie, ročné obdobia a z dlhodobého hľadiska aj celkový vzhľad krajiny.”

Jakub pri fotení

Ďalším cieľom je samozrejme prilákanie návštevníkov, ktorí by sa však mali k prírode správať úctivejšie, ako sa správajú dnes (česť výnimkám). Často sa totiž stretávam s tým, že sa ľudia vyvezú autom na Vršatec, behajú si napriek zákazom a upozorneniam po rezervácií. V tom by nebol až taký problém, ale mnohí sa nedržia ani vychodených chodníčkov, lozia po skalách a zbytočne tak ohrozujú svoje zdravie i prírodu, niektorí robia nadmerný hluk. Takýto prístup však neprospieva ani prírode, ani cestovnému ruchu.

 Dokumentárny film Biele Karpaty – Kráľovstvo strážené Vršatcom začal vznikať v auguste roku 2012. Aktuálne máš vonku dva trailery, kedy sa môžeme tešiť na celý film?

To záleží od najmä toho, ako sa mi (ne)bude dariť zbierať materiál, hoci už teraz mám nakrútené hodiny videa a napísanú väčšiu časť scenára. Nechcem sa samozrejme príliš uponáhľať, záleží mi viac na kvalite ako kvantite. Počas akademického roka som časovo obmedzený viac-menej len na víkendy a nie vždy mi počasie praje, ale snáď stihnem dokument spracovať koncom budúceho leta. Taktiež potrebujem zohnať dobrú hudbu a človeka s dobrým hlasom, ktorý by načítal komentár. Zatiaľ sa mi podarilo využiť hudbu od skvelého hudobníka Mira Žiarislava Švického a ukrajinskej skupiny Viter, komentár do traileru nahral Boris Koróni z rádia Slobodný vysielač.

Viac info o pripravovanom dokumente sa dočítate tu.