Možno niektorí z vás zachytili v médiách informáciu o objave nových priestorov v Gombaseckej jaskyni. Od nálezu už síce uplynuli takmer 3 mesiace, ale až teraz dozrel čas, aby sme sa porozprávali s jedným z amatérskych jaskyniarov a objaviteľom, Ľubošom Suchým, ktorý spolu s bratom Tomášom ešte nedostali príležitosť priamo vyjadriť svoje zážitky a pocity z tohto životného objavu.
Gombasecká jaskyňa sa nachádza uprostred Národného parku Slovenský kras na západnom úpätí Silickej planiny, v chotári obce Slavec v okrese Rožňava. Túto kvapľovú jaskyňu objavili dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy 21. novembra 1951 prekopaním Čiernej vyvieračky. Z celkovej dĺžky jaskyne (1 525 m), bolo od roku 1955 pre verejnosť sprístupnených takmer 300 m.
O čo vlastne ide?
18.júna 2016 sa amatérskym jaskyniarom /bratia Tomáš a Ľuboš Suchý, Miky Repaszký/ podaril naozaj významný objav. Po preplazení sa úzkym komínom sa dostali do nepreskúmaných častí staršej vývojovej úrovne Gombaseckej jaskyne, kde ako prví ľudia na svete uvideli nové jaskynné priestory. Čo je najzaujímavejšie, novoobjavené časti sa nachádzajú 500 metrov od súčasnej prehliadkovej trasy vo výške asi 40 – 45 metrov (predstav si 15 poschodí) nad úrovňou aktívneho riečiska a sú mnohonásobne väčšie oproti tým “starým”. Konkrétne sa jedná o sústavu dómov, ktorých výška dosahuje 20 až 30 metrov a ich samotná výzdoba je naozaj jedinečná. Nachádzajú sa tu totiž aj zvláštne formy kvapľov, tzv. heliktity, ktoré ignorujú zákony gravitácie.
Do novoobjavených priestorov sa chalani dostali komínom, ktorý sa nachádza na riečisku v nesprístupnených častiach Gombaseckej jaskyne, 40-45 metrov vysoko. Aké náročné to bolo?
Dostať sa pod komín od vchodu jaskyne, tak, aby človek zostal suchý, zaberie asi hodinu, ak nesiete so sebou aj lezecký matroš – ale to je tá menej náročná časť. Často je dôležitá spolupráca 2-3 ľudí, jednotlivec si tu sám nepomôže. O náročnosti môže svedčiť aj fakt, že za tie roky to nikto nevyliezol.
Kedy ste prišli s nápadom preskúmať tento komín?
V blízkosti komína sa už v minulosti liezlo. Osobne som sa toho v tom čase nezúčastnil, ale asi pred 8 rokmi, sa brácha so svojím dlhoročným spolu lezcom Vizym, pokúšali ku komínu dostať. Vtedy im však ich výstup neprerušila príroda, ale človek. Čas však ubiehal, veci sa zmenili k lepšiemu a s pomocou nášho parťáka Jožiho zo Speleoklubu Drienka sa začali komíny Gombaseckého riečiska skúmať. Osudný komín nám nedával v noci spávať, museli sme ho ísť jednoducho preskúmať.
Ako presne ten osudný júnový deň prebiehal, ako si na to spomínaš?
V osudný deň 18. júna, čo bola už asi tretia akcia v tomto komíne, sme zostali iba dvaja s bratom. Ťahúňom našich akcií bol vždy môj brat Tomáš, ktorý aj tento raz technickým lezením prekonal asi prvých 20 metrov, neraz v nebezpečných podmienkach. Ako správny skaut mu chrbát istil vždy pripravený Mareček, ktorý neraz odskakoval od letiaceho šutra. V ten deň sme už v podstate začínali v druhej dĺžke odhadom asi 30m na úrovňou hladiny riečiska.
V mieste, ktorým sme chceli pôvodne pokračovať hrozilo odtrhnutie veľkého masívu, ktorý keby sa udial v prítomnosti lezca, bol by asi ťažko zlučiteľný so životom. Na štande druhej dĺžky, kde som istil brata, sme si všimli prievan, ktorý je často vhodným vodítkom pre jaskyniarov. Tak sme začali šplhať úzkym, nie úplne bezpečným, erozívnym komínom, tentoraz voľne, bez istenia. Po chvíľke lezenia počujem, že brácha niečo vykrikuje a však je odo mňa asi 15 metrov a zvuk sa v úzkej vertikálnej štrbine stráca. Až po dolezení rozoznávam: “Objaaaaaav! Životný objaaaav!”, a vzápätí mi podáva inštrukcie ako nahliadnuť do hornej úrovne jaskyne.
Aký je to pocit, pre teba, ako amatérskeho jaskyniara, objaviť niečo, čo pred vami ešte nikto nikdy nevidel?
Eufória! V prvom momente sa človek chce rozbehnúť do toho obrovského priestoru. Zachovali sme však chladnú hlavu a nedotknuté panenské priestory sme prekonávali vyzlečení zo špinavých kombinéz, niekedy aj na boso. Nemohol som uveriť pohľadu, keď sme pozerali s bratom na seba cez naozaj veľký dóm – svetlo z našich čelových lámp sa doslova strácalo v asi 100 metrovej dĺžke
Od vášho objavu uplynuli 3 mesiace, ale až teraz vás čaká vlastne to najťažšie. Čo všetko ste už za túto dobu stihli?
Presne tak. Od objavu nových priestorov v Gombaseckej jaskyni uplynuli asi 3 mesiace, čo vyzerá ako čas dlhý. Avšak keď si vezmeme, že všetku jaskyniarsku činnosť robíme dobrovoľne a v rámci svojho voľného času, to nie je veľa. Na otázku, ktorú sa opýtali novinári: “Kedy to bude sprístupnené?”, mám chuť odpovedať otázkou: “Koľko voľných víkendov ste mali za posledné 3 mesiace?” Preto by som chcel zdôrazniť, že je to fakt mravenčia práca. Navyše pri každom vstupe sme obmedzený aj časovo t.j. najneskôr o 16-stej musíme byť už vonku.
Prvým našim cieľom bolo vytvoriť predbežný pracovný náčrt. Dosiaľ sme zamerali niečo cez 500 metrov, nepočítajúc objavené komíny a iné odbočky. Potrebné je vyzdvihnúť to, že priestory v novoobjavenej časti sú mnohonásobne väčšie oproti tým “starým”. Jedná sa o sústavu dómov, ktorých len výška dosahuje 20 až 30 metrov (opäť aspoň desiatka poschodí pre predstavu).
Rovnako výzdoba je miestami úchvatná a jedinečná. Osobne som toľko heliktitov po kope ešte videl. Veľké sintrové náteky dávajú poznať, že vody bolo neúrekom. Na dne Jazerného dómu sa voda síce nenachádza, ale hladinová čiara po okrajoch je jasne badateľná – dôležité bude navštíviť tieto priestory pri vysokom stave vody.
Vízia do budúcnosti?
My jaskyniari dúfame a myslíme si, že Gombasecká jaskyňa nepovedala svoje posledné slovo, že stále sme iba na začiatku. Rovnako vieme, že ďalší objav nemusí prísť teraz, možno si počkáme aj ďalších 20 rokov. Dovtedy musíme ďalej liezť, skúmať, dokumentovať …
Kedy budú podľa teba nové časti jaskyne sprístupnené?
Je to ťažká otázka pretože to nezáleží od nás. Čo sa týka sprístupnenia existuje niekoľko problémov, ktoré by som len načrtol. Prekonanie výšky 15tich poschodí, úzke miesta, ktoré sú často vyzdobené kvapľami, o peniazoch je asi aj zbytočné rozprávať – aj súčasný materiál, ktorý používame, si financujeme z vlastných vreciek.
