Do hôr chodí aktívne od detstva, najskôr trampsky, turisticky a posledných 8 – 9 rokov aj lezecky. Baví ho hlavne zima, motyky, sneh a ľad. Nebráni sa ani skialpu a lyžiam. Špeciálne ho priťahujú veľké kopce, kde nejde o najvyššie lezecké obtiažnosti ale o komplexný zážitok. Doma sa cíti hlavne v Tatrách, kde sa snaží byť každú voľnú chvíľu. Živí sa dizajnom a koncepčnou kreativitou. 39 ročný Bratislavčan, narodený v Slovenskom Rudohorí – Michal Gabriž.
Mišo, tvoje meno začali ľudia /vrátane mňa/ registrovať až v súvislosti s výstupom na Manaslu, kedy si bol parťákom Petra Hámora. Ako k tomu došlo?
S Peťom sa poznáme už dlhšie a práve z Himalájí, stretli sme sa pod Island Peakom. Odvtedy sme sa priebežne vídali v Tatrách a na rôznych akciách. Liezť sme síce spolu predtým neliezli, ale Peťo vedel, že som sa o Manaslu už raz pokúšal na jeseň 2014. V čase kedy ma s projektom oslovil nebolo jasné či sa pridá aj Horia. Pôvodne to vyzeralo na expedíciu vo dvojici.
Čiže oslovil Peter teba, nie naopak?
Asi by som si netrúfol Peťa osloviť s otázkou na účasť na spoločnej expedícii. Predsa len je niekde úplne inde, a viem že lezie v malých tímoch a veľmi zriedka so Slovákmi. Až jedného rána mi zazvonil telefón… Váhal som asi 0 sekúnd. Následne nastalo šialené zháňanie prostriedkov na pokrytie mojej účasti na expedícii. Ešte dva týždne pred odletom to vyzeralo na fail. Nakoniec však, ako to už občas býva, sa šťastíčko usmialo a ja som mohol odletieť.
Všimol som si veru crowfunding kampaň, ale na rozdiel od druhej expedície, ktorá bola v tom istom čase v Himalájach, ste úspešní neboli.
Bola to iba moja vlastná kampaň ktorou som sa snažil vykryť časť svojich nákladov. Každých 100e bolo veľmi prínosných a ja ďakujem všetkým, ktorí akokoľvek prispeli. Odletel som – takže z môjho pohľadu išlo o úspech.
Na Manaslu si sa nakoniec kvôli omrzlinám na nose nedostal. Plánuješ návrat, alebo úplne niečo iné?
Tretíkrát na Manaslu? Uf. Nevylučujem, ale rozhodne nie v ďalšej sezóne. Je toľko krásnych kopcov a bolo by pekné sa pozrieť po nejakom novom. Ďaľšie plány sú vo vývoji a nechcem o nich zatiaľ ešte hovoriť kým sa nesformujú do konkrétneho tvaru.
Mišo sa o vrchol Manaslu pokúšal už v roku 2014, POZRI SI SKVELÉ FOTKY
Mňa osobne si veľmi prekvapil filmom „Peak of limits“, ktorý má hlavu aj pätu, nechal si si ho profesionálne nahovoriť a veľmi sa mi páči aj atmosféra. Je to tvoj filmársky debut?
Mal som so sebou malú kamerku. Je to môj debut, ale na druhej strane sa živím veľmi dlho reklamou, takže niečo o réžii, kamere, strihu a pod. viem. Trošku som mal problém s SD kartami, veľa dát sa neobnoviteľne stratilo. Výsledok som varil z toho čo mi ostalo.
Je super, že si to zdokumentoval. Peter veľa materiálu z expedícií nenosí, teda, materiálu, ktorý by dal voľne na net a mohli by si ho pozrieť aj ľudia mimo jeho prednášok. Za toto máš veľké plusko ;)
Peťo robí zaujímavé prednášky a má k nim filmy koncipované trochu iným spôsobom. Ja som mal trošku inú ambíciu, priblížiť ľuďom tento pre mna nesmierne krásny šport a životný štýl, už len kôli veľmi zlému obrazu, ktorý u nás výškové lezenie neprávom má. Viem ale, že Rasťo Hatiar robí o Peťovi zaujímavý dokument, na ktorý sa veľmi teším, a ktorý iste všetko vynahradí.
Spolu s vami bola v Himalájach ešte jedna slovenská expedícia – Vlado a Zolo z Everest Hard Way. Chcel by si sa vyjadriť aj k tejto téme?
K téme Hard Way asi už ani nie je čo povedať, takže iba v krátkosti: Nie je tajomstvom, že nezdieľame rovnaký postoj a prístup k horám a pôsobeniu v nich. Osobne som veľmi rád, že na Slovensku sú stále ľudia ochotní tento šport podporiť. Nelezeckú verejnosť by som len vyzval k zamysleniu sa, kam svoje prostriedky posielajú. Agresívny marketing nie je všetko. Hore zdar!
Pozrite si aj Mišov krátky film o himalájskej expedícii Manaslu 2016 Peak of Limits
