V diaľke na hrebeni sa zjaví jedna alebo viacero postáv. Konečne nejakí turisti, poviete si. Keď sa priblížia, zaváhate: máte dojem, že vy alebo oni sa pomýlili v dobe. Železnými klincami podbité topánky, lýtka ovinuté predpotopne vyzerajúcimi ovinovačkami, drsne pôsobiaci materiál uniforiem, pušky na pleci, kožené opasky a sumky na náboje vás sprvu zarazia. Tušíte, že ťažká poľná lopatka, zvinuté konopné lano, dlhý bodák, zošúľaná deka a oceľová prilba prichytená na plátennom batohu asi nebudú v 21. storočí nevyhnutnými súčasťami výstroje. Podivní turisti sa však nesprávajú nepriateľsky a ochotne odpovedajú na vaše otázky v normálnej slovenčine. Máte svojím spôsobom šťastie: práve ste stretli vojakov z dôb dávno minulých, inak fanúšikov vojenskej histórie, ktorí sa neboja vyskúšať si pocity svojich predchodcov pri namáhavých pochodoch v historických uniformách, s kompletným výstrojom a výzbrojou. Jedným z nich je aj Juraj Vanovčan, ktorý nám poskytol exkluzívny rozhovor.
Chodíš na štíty a kopce slovenských hôr v historických uniformách – čo ťa k tomu viedlo?
K turistike ma viedli od malička rodičia. Neskôr to boli letné hrebeňovky so stanmi, potom zimné… Ako 19-ročný som prešiel trasu Dukla-Bratislava po červenej značke, v roku 1996 sme šli prvýkrát Trnavskú stovku (a potom ešte mnohokrát), takže turistický základ som mal dostatočný. Posledné roky sa aktívne venujem vojenskej histórii a ono sa to nejako prirodzene spojilo. Nakoniec, vojaci predovšetkým pochodovali. A dlhé a rýchle pešie presuny v teréne boli vždy základom výcviku horských aj výsadkových jednotiek, ktoré sa snažím svojim vzhľadom zobrazovať.
Na niektorých fotkách máš aj zbraň? Je to replika, alebo funkčný model? :D
K uniforme slovenskej či prvorepublikovej armády patrí puška vzor 24, originálny kus z roku 1938, avšak upravená len na streľbu slepými nábojmi. Britská opakovačka Lee-Enfield je nefunkčná replika od španielskeho výrobcu. Zo dva razy som na vojenských pamätných pochodoch niesol aj československý ľahký guľomet typu ZB26, ale neverte slovu ľahký. Vrcholným úletom bol výstup na Kozí Chrbát v Nízkych Tatrách s ťažkým guľometom vzor ZB37 na chrbte. A tentoraz verte slovu ťažký.
Chodievaš sám, alebo chodievate viacerí?
Zväčša viacerí, keďže osamelý človek v uniforme so zbraňou skôr vyvoláva otázky až obavy, no pohľad na skupinu rovnako postihnutých dáva nádej, že niekde s nimi ide ošetrovateľ alebo aspoň zodpovedná osoba. No za posledné dva mesiace mám za sebou nonstop sólové prechody Malých Karpát a Veľkej Fatry, síce bez zbrane, no v uniforme a výstroji britského výsadkára z druhej svetovej vojny. Išlo o pochody v trvaní 22-26 hodín a sám sa nemusím nikomu prispôsobovať. A komu inému sa vlastne chce kráčať 15 hodín potme v horách, v zime je deň krátky.
Ktoré kopce alebo akcie ste už takto absolvovali?
V októbri 2010 sme traja prešli hrebeň Veľkej Fatry v uniformách a výstroji a výzbroji horských strelcov armády prvej Československej republiky. Ružomberok bol kedysi sídlom 2. horského pešieho pluku, kde v rokoch 1927-29 absolvoval základnú službu môj starý otec a vojenský lyžiarsky výcvik mali práve na Smrekovici (dnes rekreačná oblasť na hrebeni Veľkej Fatry). V septembri 2012 sme v uniformách a výstroji druhovojnovej Slovenskej armády absolvovali výstup na Kriváň a Veľký Baranec v Západných Tatrách. Okrem toho to bolo viacero jednodenných výletov v Malých Karpatoch či Pohronskom Inovci. Za svoj doterajší osobný rekord pokladám diaľkový turistický pochod po hrebeni Malých Karpát pod názvom Trnavská stovka, ktorý som (k počudovaniu či pobaveniu ostatných turistov) absolvoval v plnej výstroji a výzbroji britského parašutistu z roku 1944. Obuv, uniforma, zbraň, prilba a výstroj vážili cca 20 kilogramov a po nepretržitých dvadsiatich dvoch hodinách pochodu som sa nevedel rozhodnúť, či je horšia bolesť chodidiel z tvrdých vojenských topánok typu DMS boots, pliec z nesenia výstroje vzor 37 alebo hlavy z oceľovej prilby Mk.II. Poslednou akciou bol minulotýždňový prechod časti hrebeňa Malej Fatry, opätovne vo výstroji prvorepublikového horského pešiaka, kedy navyše prišli k úžitku dobové desaťhroté mačky, cepíny s drevenou rúčkou a horské okuliare, s akými pred storočím bojovala rakúska c.k. armáda v Alpách.
V dnešnej dobe GoreTexových a iných materiálov, kedy je kladený dôraz na absolútnu funkčnosť pri čo najmenšej váhe – skús nám niečo povedať o materiáloch, z ktorých sú uniformy ušité.
Armády obliekali vlnené súkno snáď tristo rokov a neochotne ho opustili až po druhej svetovej vojne, keď nastúpili modernejšie materiály. Československá/slovenská uniforma aj britský battledress sú práve z vlneného súkna. Optimálna vonkajšia teplota pre aktívny pohyb v nich je tak 0-15 °C, spravidla sa však človek potí a následne mrzne (častokrát aj súčasne). Sovietska uniforma, ako aj britský pracovný battledress z denimu sú z bavlny a vhodnejšie na letné obdobie. Horská vetrovka je z husto tkanej bavlny, ktorá v kombinácii s vlnenou uniformou a zimnými doplnkami umožňuje zvládnuť mráz a silný vietor. Dá sa pochodovať aj v dlhom kabáte, ale je to už dosť nepraktické. Pod uniformou je bavlnená košeľa a spodky. Dôležité je spodné prádlo, kedysi vždy bavlnené, no dnes to často švindľujem so športovými tričkami, dobre sajúcimi pot. Na rozdiel od bežného turistu, bez obmedzení prezliekajúceho pulóver a vetrovku, má totiž vojak uniformu neustále oblečenú a zapnutú. Podľa toho, či fúka alebo stúpame, maximálne manipulujeme s rukavicami, kuklošálom či horskou vetrovkou. To však značí, že sa človek potí a mrzne viac než civilista. Dá sa však na to zvyknúť („vojaci to tiež takto mali“ alebo „nikto ťa k tomu nenútil ty magor“) a nakoniec sme sami so sebou spokojní, že toto je skutočný a autentický zážitok, bez ohľadu na aktuálne storočie. To sa o mnohých historických rekonštrukciách bojov pred divákmi nedá zďaleka povedať.
Ako sa uniformy správajú keď napr. navlhnú – mám v hlave živú spomienku zo základnej vojenskej služby, keď sme pochodovali a uniformy nám náhodou navlhli. Nie a nie ich potom usušiť…
Keď navlhnú, sú proste.. mokré, ale snažíme sa vyberať primerané počasie, t.j. bez dažďa. Keď prší, treba na seba ťahať celtu a človek aj tak zmokne a naviac sa spotí, no pokiaľ ide o jednodenný výlet alebo nás čaká nocľah na vykúrenej horskej ubytovni, až tak to nevadí. Na druhej strane si vieme lepšie predstaviť to otrasné nepohodlie a útrapy, ktoré museli podstupovať skutoční vojaci už len tým, že boli dlhodobo vystavení nepriazni počasia. A to ešte na nich nikto nestrieľal!
Šiješ si ich po večeroch sám, alebo si ich dávaš niekomu šiť? Používaš autentické materiály?
Československá/slovenská súkenná uniforma a britský vlnený battledress sú kvalitné repliky ušité v Čechách. Sovietska uniforma je originál zo 60-tych rokov, prakticky totožná s vojnovou uniformou. Obuv a výstrojné doplnky sú repliky, občas originály alebo vhodné náhrady.
Ako na váš vzhľad reagujú ostatní turisti?
Niektorí odvrátia zrak a vystrašene sa prešmyknú popri, ale mnohí sa zastavia a so záujmom si nás poobzerajú a pozhovárajú sa. Občas síce na prvýkrát neutrafia armádu a zvlášť sme citliví na poloposmešné označenie „partizán“ (“ešte raz mi poviete partizán a zastrelím vás“), ale radi si poťažkajú zbrane, prstami omacajú materiál uniformy a pokrútia hlavou. Českí turisti sa tešia stretnutiu s Čechoslovákmi, domáci so Slovákmi, ale záujem vyvolávajú aj Nemci či západní Spojenci. Netešia sa nám horári, hlavne pri pohľade na to neočakávané množstvo palebnej sily v ich revíre, ale prvotná nedôvera po vysvetlení situácie vždy prejde a skončí sa debatou o zbraniach, trase pochodu a výskyte divej zveri.
Jurajovi ďakujeme za rozhovor a Vladovi Vričanovi za inšpiráciu. K napísaniu článku nás inšpirovala táto fotka z Veľkého Rozsutca:
