Brazílska ultra bežkyňa Fernanda Maciel koncom septembra prekonala ženský rýchlostný rekord na 5895 metrov vysokom Kilimandžáre a takmer o tri hodiny zlepšila pôvodný čas.
Kilimanjaro, ľadom pokrytý horský masív, tvorený troma stratovulkánmi, je úplne odlišný od väčšiny ostatných hôr, pretože na ceste k vrcholu musíte prejsť piatimi rôznymi klimatickými zónami. Začnete v poľnohospodárskych oblastiach, neskôr sa presuniete do horského dažďového pralesa, po ktorom nasleduje oblasť vresovísk, pustá oblasť s machmi a lišajníkmi a nad 4800 metrov panujú arktické podmienky. A práve pripraviť sa na tieto meniace sa podmienky pri rýchlosti stúpania, bolo pre úspech celého projektu najdôležitejšie.
Po príchode do Tanzánie strávila Fernanda 3 dni tréningom. V deň svojho pokusu vyrazila Fernanda z brány Umbwe vo výške 1600 metrov v 5 hodín miestneho času. Okolo poludnia už bola na vrchole, takže výstupom strávila 7 hodín a 8 minút. Na vrchole sa otočila a bežala späť, celkovo jej výstup a následný zostup trval 10 hodín a 6 minút. Starý rekord, ktorý držala nemecká bežkyňa Anne-Marie Flammersfeld, prekonala o 2 hodiny a 52 minút. Len tak pre zaujímavosť bežným turistom trvá výstup naň, spolu s aklimatizáciou, zvyčajne 4-5 dní.
Už minulý rok sa jej podaril jeden perfektný výkon, keď sa stala prvou ženou na svete, ktorá dokázala vybehnúť na Aconcaguu, najvyšší štít Ameriky, a späť, za menej ako 24 hodín. Stala sa tak legendou medzi horskými ultrabežcami, keď 45 km dlhú vzdialenosť od vchodu do Aconcagua Provincial Park na vrchol a späť, zvládla za 22 hodín a 52 minút.
Ďalšou tohtoročnou výzvou bol pre Fernandu marocký Marathon des Sables, preteky, ktoré vedú naprieč saharskou púšťou, kde teploty cez deň atakujú +50°C a v noci padajú až pod nulu. Bežci pritom v týchto podmienkach musia každý deň prejsť jeden maratón, nehovoriac o nočnej ‘špeciálnej etape’, ktorá má 85 kilometrov. Trať dlhú 250 km zvládla Fernanda Maciel za 24h 44m 59s a obsadila tretiu priečku. Tieto preteky sú považované za jedny z najťažších na svete.
“Dobehnúť na tomto podujatí až do cieľa? To je výhra a sen. Od tej doby, čo som bola malá, som o ňom veľa počúvala a vedela som, že sa raz zúčastním. Teraz to konečne prišlo a bola to zaujímavá skúsenosť. Po každej etape som však plakala od vyčerpania a bolesti, ale aj nadšenia.”
