Vlado Štrba: Chlapi neblbnite, vysoké hory sú môj život

Zolo svoj pohľad na vec napísal. Skúsim aj ja svoj, aj keď popravde sa mi do toho nechce. Chcem však našim cteným priateľom a podporovateľom dať fakty, keď s druhými zdá sa lomcujú emócie hnevu.

Nebudem sa tu teraz rozpisovať, čo mám alebo nemám vylezené. Pripadá mi to tak, ako keď sa malí chlapci doťahujú, ktorí ďalej dočúra. Ak by som napísal čokoľvek, aj tak by to nestačilo. Ale myslím si a som vďačný, že za 48 rokov sa toho dalo stihnúť celkom dosť. Každý si môže urobiť názor podľa svojho uváženia.

Kto ma osobne pozná, vie že vysoké hory sú môj život a venujem sa im stále. Za posledných dvadsať rokov toto bola moja desiata expedícia do vysokých hôr. Pri všetkých expedíciách je najväčší problém financovanie týchto akcii. Nech na to pozeráme rôznym uhlom pohľadu, bez peňazí to nejde! Nikdy a nikde. Už od tej prvej som s tým stále „bojoval“.

Lebo v našich zemepisných šírkach je už veľkým úspechom sa vôbec pod kopec dostať. Výškové horolezectvo je šialene drahý koníček.

Na úplne prvú, teda na Cho Oyu som si celý obnos zapožičal, kopec bol úspešný a tak som to dokázal veľmi rýchlo speňažiť a financie vrátiť. Broad Peak a Aconcagua bola už čisto sponzorská záležitosť (pôvodne sme chceli s Maťom Gablíkom ísť na Everest. Lenže nám bolo taktne naznačené, aby sme si vybrali iný cieľ. V tom roku totiž na Everest odchádzala aj „politicky orientovaná HZDS“ expedícia).

Makalu a 2x na Južnú stenu Annapurny som si už financoval vyslovene z vlastného rodinného rozpočtu. A boli to úplne moje „naj“ expedície. Nikomu som nič nemusel zdôvodňovať, že sa kopec nepodaril. Ďalšie expedície už mali iba komerčný charakter pre záujemcov o vysoké hory.

No a Everest to je po finančnej stránke už úplne iné sústo. Tak prečo potom Everest a Hardway? Od roku 1998 som po Evereste už niekoľko krát poškuľoval a špekuloval, ako sa tam dostať. Od samého začiatku som ale vedel, že obidve klasické výstupové trasy ma ani trochu neoslovujú. Nie preto, že sú to iba z 99% „choďáky“, ale pre to enormné množstvo ľudí, ktoré sa tam pohybuje.

A prečo Hardway?

Tak to si vyslovene nechám iba pre seba. Naznačil som to veľakrát v médiách. Ľudia, čo ma aj skutočne a reálne poznajú, vedia prečo. Príprave som skutočne obetoval veľmi veľa. Odniesla si to moja práca, deti, rodina. Ťažko vám ten čas niekto vráti späť.

Zola som si vybral zámerne a cielene. Aj kde sme sa predtým osobne nepoznali, vedel som o ňom dosť. A môj predpoklad sa do bodky naplnil. Férový chlap, silná osobnosť a neuveriteľná fyzická výdrž. Sadli sme si k tomu a predostrel som mu svoju predstavu – technickú, logistickú a aj finančnú.

Niekoľko krát som ho upozornil na to, že keď s Hardway vyjdeme von, tak sa u nás nájde dosť „prajníkov“. Prečo? Lebo sme na Slovensku a u nás žiaľ platí porekadlo: „Keď zdochne koza mne, nech zdochne aj susedovi.“

Ako základ finančného krytia expedície bol môj osobný vklad (úver) vo výške 30000,- Eur. (ak je záujem môžem zverejniť aj zmluvu z bankou). Zbytok financií sme mali v pláne doplniť z troch ďalších možných zdrojov. A verili sme, žeby sa to mohlo podariť.

Sponzori – tu nám pomohli hlavne naši priatelia so svojimi prosperujúcimi firmami. Pretože klasický sponzoring, tak ako je pri masových športoch, v tomto odvetví neexistuje.

Záujemcovia na treky – keďže v našom pláne bola dlhodobá (skoro dvoj-mesačná) aklimatizácia vo výškovom intervale 3000 – 6500m v okolí Everestu, pridali sa k nám štyria ľudia. Drobný výťažok od nich išiel tiež priamo do expedičnej kasy. Rátali sme z trocha väčším záujmom, ale nevadí.

A potom sme prišli s programom „Vy nám – My vám“. Taká nejaká ľudská a priateľská forma crowdfundingu. Za drobnú finančnú podporu od známych, priateľov, kamarátov, podporovateľov a nadšencov sme im posielali magnetky, nášivky, pohľadnice priamo z Nepálu, čelenky, „bufky“, expedične tričká a iné.

Nikoho sme k ničomu nenútili, každý sa rozhodol podľa svojho uváženia. Boli sme poctení, že sa našlo takmer 600 podporovateľov. Za to im neskutočne ĎAKUJEME! Úžasná a fantastická podpora a veľký záväzok pre nás oboch. Takže keď sme si to spočítali, nakoniec sme aj tak museli vytiahnuť nejaké rodinné rezervy. Dokázali sme prvú a najdôležitejšiu fázu. Financovanie. Keď som si to po návrate domov všetko spočítal, tak suma sa pohybovala okolo 65000 Eur. Šialená suma! Ale sú v tom započítane aj všetky naše aktivity pred odchodom. Zháňanie veci, cestovanie, príprava, skrátka úplne všetko!

Takže skoro tri roky príprav, skoro 100 dní v Nepále a všetko sa to „pokazilo“ za 10 minút. Keď sa Zolovi natlačil prachový sneh pod okuliare. A po pár hodinách to začalo byť celé zle. Zolo prestával vidieť. V duchu som si dával dve a dve dokopy, čo sa udialo, prachový sneh, drobné kryštáliky snehu a ľadu, podráždená sietnica, nadmorská výška, alebo možno aj drobná zdravotná indispozícia.

Od tohto momentu som už prestal myslieť na kopec a cestu. Už ho len bezpečne dostať dolu. Kamarát je viac ako moje ego, kopec a Bonington. Podarilo sa to. Zolo je našťastie dosť tvrdý chlap! Ale kopec bol v háji, skončili sme veľmi nízko. Štve ma to. A bolí. Veľmi, skutočne veľmi. Bol som absolútne fyzicky a psychicky pripravený. Toľko energie a odriekania a množstvo dlhov. Zamaválo to so mnou, ale sme živí a zdraví. A to je u mňa najvyššia ľudská hodnota.

Život ide ďalej

Bol som vo vysokých horách už desať krát a ak sa opäť zadarí, tak na jar pôjdem jedenásty. Áno chceme sa vrátiť, robíme všetko preto aby so nám to podarilo. A keby sa nepodarilo? Svet sa isto nezrúti, prídu po nás iní, ktorí sa s Hardway popasujú. A raz ju znova prelomia.

Asi sme naozaj u „odbornej“ lezeckej verejnosti urobili trochu vietor. Ale to je dobre. Nech ľudia vedia, že realizovať svoje sny je neuveriteľná drina. Obzvlášť keď ešte musíte viesť takéto bezduché žabomyšie vojny. Osobne ma dosť psychicky vyčerpávajú. Štve ma to množstvo energie, ktoré do toho títo ľudia dávajú. Odoberajú ju mne, aj druhým. Znechucujú mladých ľudí pre kopce. Robia z nás horolezcov bandu pohádaných egoistov. A to nestojí za to.

No asi by som sa mal otvorene vyjadriť ku Gábrižovmu a Jánošovnu „hysterickému“ pamfletu, v ktorom sa bez kúska hanby stavajú do polohy ochrancov akože oklamaných. Sú tam silné slová, ktoré sa ťažko berú späť. Veľmi silné slová. Je tam znôška poloprávd a klamstiev, pri ktorých rozum zostáva stáť. Priatelia, lezci a súčasne aj právnici mi radia aby sme to nenechali tak. Neviem, zatiaľ neuvažujem týmto smerom, lebo tým nikomu, ani sebe, nepomôžeme. Ako napísal Zolo, nenávisť do hôr nepatrí, nechceme ju preto oplácať.

Iba jeden príklad z mnohých, aby ste si sami urobili obraz. Údajne nemám vrcholové fotky z Cho Oyu. No mám. Aj video. A dokonca to video bolo kedysi dávno v TV Markíza.
Vrcholove foto.


Ako som už viac krát písal, osobne sa s oboma chlapmi nepoznám. Ale píšu o mne akoby sme spolu boli manželia 40 rokov. Moja prvá a posledná komunikácia s Michalom Gábrižom bola 10 dní pred našim odchodom. Prečítajte si v akom duch sa niesla. V priateľskej a pohodovej atmosfére, netuším, čo sa tým chlapom potom odohralo v hlavách.

……………………………………………………………………..

17. FEBRUÁR 18:05

Vlado Štrba:
Čauko …
poslem ti par fotiek
skade idete ťahať novu cestu ?


Michal Gabriž:
ahoj. dakujem pekne, odkial su tie fotky? neviem o tych vystupoch..

Vlado Štrba:
Tak sa trocha tomu venujem … hladam, zbieram, odkladam …
tieto mam s datumom r.2009

Michal Gabriž:
vieme o ceskej expedicii na manaslu north zo 79, ale ta nekoncila na hlavnom vrchole

Vlado Štrba:
už netuším skade som ich stiahol … ale v mojej databeze ich mam
to bola vtedy exp. iba na Severny vrchol
je aj kniha z toho výstupu .. vyd.Olympia
Severní Manasulu autor: Miroslav Novotny, Jan Štursa, Olympia, rok.vydania 1986

Michal Gabriž:
teda o zapadnej stene samozrejme ano, ale ta jednotka mi nie je jasna, to vyzera z manaslu north, ale z tohto pohladu moze ist aj o normalku

Vlado Štrba:
č.1 je Normalka
č.2 Japonci
č.3 francuzi

Michal Gabriž:
3 su Beghin / Muller
2. 71 rok ajponci
jasne

Vlado Štrba:
jo

Michal Gabriž:
a ja ze existuje cesta cez manaslu north, bo to by bola novinka
hej, tu knizku o cechoch mam doma

Vlado Štrba:
na tom tvojom nakrese to vyzera ako Japonska cesta

Michal Gabriž:
ide o larke himal a dalej cez manaslu north az na summit

Vlado Štrba:
ale kua … paradny cieľ

Michal Gabriž:
v podsate severny hreben
manaslu je prenadherny kopec
velmi ma mrzelo ze som musel tocit pred tym rokom
ale tam ked ti za noc kydne meter a pol noveho snehu, a dalej fici je nacim sa pobrat dole v 3ke
vy uz budete pomaly odlietat za chvilu.. nech vam stastie praje!

Vlado Štrba:
dík
Takže to chcete cez severny vrchol ?

Michal Gabriž:
najskor aklimatizacka na normalke, potom ak vsetko dobre pojde ten hreben
tak

Vlado Štrba:
takže to čo liezli češi ?

Michal Gabriž:
:: to bol pôvodne Michalov obrazok ich prvovýstupu (stiahol ho z FB aj z webu) ::

Michal Gabriž:
isli to na 5 vyskovych taborov, hore a dolu. to je jediny vystup v tom hrebeni o ktorom vieme

Vlado Štrba:
aha …. takto je to jasnejšie


kua … bo budete musieť skoro obyzť cely masív k nastupu z normalky !!!

Michal Gabriž:
nad 3kou uz vidis hreben na manaslu north, su tam preveje, ale je krasny. napaja sa pod 4kou na normalku

Vlado Štrba:
čo to ?

Michal Gabriž:
ze ta planovana cesta hrebenom z manaslu north sa napaja na normalku nad c3

Vlado Štrba:
myslíš tabor III … alebo 3

Michal Gabriž:
aky je v tom rozdiel? myslim c3 v 6900. nad nim na ten hreben napaja na vysvih do c4, ktory je hned za hranou

Vlado Štrba:
moment asi obaja blbo hovoríme …
ty hovoríš o táboroch na normalke … a ja o táboroch na poslednej fotke (českej ceste)
xixixixi

Michal Gabriž:
Jasne

Vlado Štrba:
tak snad dame niekde po ceste pivo … ked sa idete aklimatizovať k Pumori

Michal Gabriž:
zial nie, idem rovno do bc. ale uzite khumbu bez ludi, mam to tam rad
a na island peak sa zmenila cesta, ale to asi viete

Vlado Štrba:
no ale to už bude Peter aklimatizovaný ked chce isť na Pumori … a ty hned do BC
tak dame pive bez teba ?? …

Vlado Štrba:
ešte mam takýto obrázok
ak ti pomože


Michal Gabriž:
super. diky.

……………………………………………………………………..

A potom nastala zmena v myslení tohoto človeka.
Na webe vyšiel s Michalom rozhovor, kde už na nás útočil. Prečo? Neviem … písal som mu na FB, ale už neodpovedal

……………………………………………………………………..

13. SEPTEMBER 7:34

Vlado Štrba:
Zaujímavý rozhovor …

“K téme Hard Way asi už ani nie je čo povedať, takže iba v krátkosti: Nie je tajomstvom, že nezdieľame rovnaký postoj a prístup k horám a pôsobeniu v nich. Osobne som veľmi rád, že na Slovensku sú stále ľudia ochotní tento šport podporiť. Nelezeckú verejnosť by som len vyzval k zamysleniu sa, kam svoje prostriedky posielajú. Agresívny marketing nie je všetko. Hore zdar!“

Nato, že sme sa nikdy osobne nestretli a nerozprávali sa skutočne veľmi fundovane vyjadruješ … čo ťa k tomu vedie ?

Prajem ti do budúcna pekné výstupy a veľa zdaru.

……………………………………………………………………..

No čo na to poviete? Nie je to zvláštne?

A Filip Jánoš? O ňom neviem vôbec nič. Nepoznám ho. Priatelia ma upozorňujú, že na Facebooku vystupuje ako majster sveta s názorom na každú oblasť na planéte. Človek má zvláštny pocit, keď si prečíta jeho komentáre na sociálnej sieti. Môžete sa sami presvedčiť.

Chlapi neblbnite, ak máte nejaký problém, mohli ste si to s nami normálne povedať. Prečo potrebujete investovať svoj čas a peniaze, a zrejme ste ich investovali dosť veľa, do toho, aby ste šírili klamstvá a bludy?

Neviem. Som rozčarovaný. Ľudia, ktorí nepoznajú život v horách tým vašim polopravdám a klamstvám môžu uveriť.

Viac sa už k tomu vyjadrovať asi nebudem. Na týchto stránkach sa stretávame kvôli láske k horám a tá má potešiť, nie zarmucovať. Verím, že aj tí dvaja chlapi to raz pochopia. Vždy som si myslel, že najväčšie nebezpečenstvá hrozia tam hore. Najviac ublížiť však dokážu ľudia, nie hory.
Starý pán Werich to povedal najkrajšie: „Kde je blb, tam nebezpečno.“


 Názor redakcie sa nemusí stotožňovať s názorom autora. Článok je odpoveďou na Snežný kocúr – alebo smutná pravda o slovenskej expedícii Everest Hard Way