Rozhovor s Erikom Balážom o Vlčích horách

Vlčie hory – príbeh o znovuzrodení európskej divočiny, v ktorej vlk, zubor, medveď a iné vzácne zvieratá žijú slobodne, tak ako pred stáročiami. Nahliadnite s nami do nespútaného územia Východných Karpát, v minulosti známeho ako Vlčie Hory…

Erik Baláž, ekológ, ochranca prírody a spoluautor úspešného dokumentárneho filmu Strážca divočiny, prichádza po dvoch rokoch s novým dokumentárnym filmom. Vlčie hory ponúkajú divákom možnosť cestovať späť do čias, kedy európska divočina bola naozaj divoká a živá organická jednotka. Film ponúka tiež možnosť pozrieť sa do očí tvorom, s ktorými sme kedysi žili spolu v našej spoločnej minulosti. Erik vám v krátkosti predstaví tento unikátny dokument o jednej z posledných divočín v Európe, kde každý tvor hrá svoju úlohu vo večnom kolobehu života a smrti. 

 Kde sa film odohráva a prečo práve v tejto lokalite?

Film sa odohráva vo Východných Karpatoch v blízkosti hraníc troch štátov – Poľska, Slovenska a Ukrajiny. Toto územie sa kedysi nazývalo Vlčie horyvlk je jedným zo symbolov stále ohrozenej divokej prírody. Preto sme film nazvali rovnako.

 Čím sú Východné Karpaty také výnimočné a prečo?

V prvom rade je to jedno z najdivokejších miest v Európe. Nájdeme tu vedľa seba vzácne zoskupenie druhov ako sú vlky, medvede, rysy, zubry a bobry. Žije tu veľmi málo ľudí a nachádza sa tu niekoľko chránených území. Preto má tento priestor potenciál stať sa európskym Yelowstonom.

 Vo filme Strážca divočiny boli hlavnými protagonistami medvede. Koho ste do hlavnej úlohy „obsadili“ tento raz?

Teraz je to divoká príroda sama, a jej návrat. Film nie je len o vlkoch, ako by sa mohlo zdať podľa názvu, ale predstavujeme v ňom viacero druhov, symbolov divokej prírody, z ktorých niektoré sa tu vracajú späť po dlhých stáročiach.

“Chceme ukázať svet, aký nemohol v Európe vidieť nik minimálne niekoľko posledných storočí, pretože zvieratá ako sú zubry a bobry na väčšine územia vyhynuli alebo žili vo veľmi malých počtoch.”

 Natočiť film o živote zvierat je nesmierne časovo náročné. Mali ste po hodinách strávených v teréne pri točení Strážcu divočiny ešte vôbec chuť na ďalší film? Alebo je ekosystém Východných Karpát taký krehký, silný a jedinečný, že sa jednoducho nedalo odolať?

Trávenie času v prírode filmovaním zvierat je pre nás tá ľahšia časť výroby filmu. Jednoducho nás to baví, aj keď to už nie je to isté ako chodenie do prírody „naľahko“. Najviac času strávili v teréne dvaja filmári – Jozef Fiala a Karol Kaliský. Spočítali sme, že to bolo počas dvoch rokov spolu viac ako 500 dní. V zime, v lete, v daždi… Niekedy to bolo možno frustrujúce, najmä keď sme na prvý záber vlkov museli čakať pol roka.

 Čo si od filmu sľubujete? Napr. nejaké posolstvo na ktoré chcete poukázať?

My chceme nadchnúť ľudí pre ochranu divokej prírody. Snažíme sa filmom získať jej priaznivcov, podporovateľov ochranárskych aktivít… V tomto prípade si ale myslíme, že propagácia tohto regiónu a jej jedinečnej prírody by mala aj prilákať turistov túžiacich zažiť niečo podobné ako sme zažili my. Prírodný turizmus by mohol byť tou správnou motiváciou pre miestnych ľudí, aby lepšie chránili svoju prírodu. Myslíme si, že prírodný turizmus by mohol byť budúcnosťou tohto regiónu a ak sa bude realizovať správnym spôsobom, tak podporí aj ochranu divokej prírody.

 Čo je pre Vás a kolegov hnacím motorom pri filmovaní?

Jednoducho nás baví pobyt v prírode. Myslíme si, že tým podporíme ochranu území, v ktorých realizujeme naše filmy a snáď sa s tým v budúcnosti budeme môcť aj živiť.

 Na filme ste robili traja. Mali ste rozdelené úlohy, alebo všetci robili všetko?

Na filme vždy robí široký tím ľudí, ktorých je vidieť menej a každý robí niečo iné. Ja som prišiel s nápadom na filmovanie v tomto území a s „príbehom“ filmu. Tiež som musel zháňať peniaze a byť pri postprodkcii. Karol s Jozefom urobili tú časovo najnáročnejšiu časť a teda filmovanie v teréne. Jozef sa podieľal aj na strihu filmu. Na postprodukcii sa podieľalo veľa ľudí. Mali sme konzultantku z BristoluAdaire Osbaldeston, pomáhali nám „Filmárikovci“ (Janka Sadloňová a Vlado Rupeldt), hudbu robil Anton Popovič, film nahovoril Marián Geišberg (v angličtine Russel Bouter), mix zvuku robil Igor Baar,…

 Dnes veľa filmárov používa na filmovanie zrkadlovky – pre ich kompaktnosť a výnimočnú obrazovú kvalitu. Akú techniku ste využívali vy?

Tiež zrkadlovky, aj keď tie majú oproti klasickým filmovým kamerám stále pár nevýhod. To, že sú ľahké a cenovo dostupnejšie, bolo pre nás rozhodujúce.

 Strážca divočiny pozbieral celú radu cien. Počítate v kútiku duše s podobným úspechom aj pre Vlčie hory?

Ľuďom sa Vlčie hory páčia, uvidíme či aj porotcom. Určite plánujeme film prihlásiť na viaceré festivaly, aj v zahraničí. Už pri tvorbe filmu sme boli postavení pred otázku: Komu má byť film určený? Ak má film vyhrávať festivaly, mal by sa robiť trochu inak ako pre televízny trh. Pre Slováka inak, ako pre Angličana… My sme sa snažili urobiť film tak, aby o neho mali záujem aj zahraničné televízie, tak sme sa museli trošku prispôsobiť.

 A čo peniaze? Strážca divočiny vznikol aj s finančnou podporou darcov, využili ste túto možnosť aj pri filme Vlčie hory, alebo Vám úspech predchádzajúceho filmu otvoril cestu k sponzorským peňaženkám?

Teraz sa nám podarilo získať viac prostriedkov z iných zdrojov. Bol to predovšetkým projekt Rewilding Europe a film čiastočne podporil aj náš Envirofond. Časť prostriedkov potrebných na dokončenie filmu nám nakoniec aj tak poslali ľudia v rámci predpredaja DVD a dosť financií sme si museli požičať od kamarátov. Teraz dúfame, že sa nám to vráti….

“Ako prichádza noc, éterická hmla sa vnára do lesného porastu starého ako svet sám. Praveké vytie vlka sa ozýva horami, nasledované ďalším a ďalším vlkom. Dole v údolí sa prudko otočí zubor, jeleň trochu odbehne a bobor pláva do úkrytu. Len medveď čaká v predtuche priživiť sa na koristi vlka. Toto je život vo „Vlčích horách”.”

 Zmenilo sa niečo po uverejnení filmu Strážca divočiny – myslím vo vzťahu ľudí napr. k Tichej doline alebo medveďom – alebo všetko zostalo pri starom? Respektíve dúfate, že by sa mohlo zmeniť niečo teraz s príchodom nového filmu?

Určite sa zmenilo veľa vecí. Ťažko ale oddeľovať film od iných aktivít, ktoré tu prebiehali paralelne. Určite je ale dnes Tichá a Kôprová dolina omnoho známejšia a všeobecne sa medzi ľuďmi považuje za klenot Tatier. Toto meno pred filmom nemala. A keďže je to známe územie, je omnoho ťažšie začať tu opäť ťažiť drevo. Naštvalo by to príliš veľa ľudí.

 Plány do budúcnosti – prezraďte nám čo chystáte? Opäť nejaký film alebo niečo iné?

Snažíme sa spoločnosť Arolla Film dostať na profesionálnejšiu úroveň a robiť ďalšie filmy. Chceme si ponechať náš entuziazmus a autenticitu príbehov, no budeme sa musieť viac starať aj o predaj filmov. Inak sa to asi nedá robiť dlhodobo. Prvé dva filmy nám otvorili cestu. Už sa nám ozvali prví distribútori a potenciálni koproducenti. Ďalší film, ktorý chystáme by mal byť o rysoch a kamzíkoch v Tatrách.