Nonstop ultramaratón cez púšť v Egypte

23. marca sa uskutočnil Ocean Floor Race – nonstop ultramaratón, 260 km dlhý beh cez jednu z najkrajších častí sveta. Jedná sa o jeden z najnáročnejších bežeckých závodov, ktorý prechádza cez jedno z najnehostinnejších prostredí, Západnú a hlavne Bielu púšť v Egypte. Bežci majú 4 dni (96 hodín) na dokončenie tohto púštneho dobrodružstva. Každých 25 km sú kontrolné stanovištia s možnosťou doplnenia vody či jedla. S orientáciou cez divokú krajinu im pomáha GPS zariadenie.

Aká je hlavná myšlienka tohto ultra maratónu?

“Chcel som vytvoriť udalosť, ktorá má skutočnú príchuť dobrodružstva. Navigácia pomocou GPS dáva bežcom slobodu a zachováva pritom divoký nádych preteku. Niektorí účastníci sa spájajú do tímov pre väčší pocit bezpečia, zatiaľ čo iní si užívajú oslobodzujúci pocit sólovej cesty.
Miesto preteku je naozaj úžasné. Máte silný pocit, ako by ste bežali na úplne inej planéte. Beh v noci je ešte viac absurdný. Neuveriteľné množstvo padajúcich hviezd na oblohe a skalné útvary, ktoré majú v mesačnoom svetle jemnú modrú žiaru. Pretek je veľmi ťažký, ale ak to máte v hlave zrovnané nemáte problém ho úspešne dokončiť. Škála 96 hodín pre dosiahnutie cieľa je myslím veľkorysá. Ako pre elitných bežcov, ktorí bežia od štartu až do cieľa len s malými prestávkami v snahe dosiahnúť čo najlepší čas a umiestnenie, po bežcov, ktorých cieľom je jednoducho dokončiť tento ultra maratón v stanovenom čase…” uviedol Keith-riaditeľ pretekov.

Prečo sa ľudia vôbec prihlasujú na pretek ako je tento?

Existuje veľa dôvodov, prečo sa ľudia prihlásia na udalosť, ako je táto. Mnohí ľudia sú každý deň vystavení tlakom moderného života; musia platiť hypotéku, účty, snažia sa rozvíjať svoju kariéru, mať perfektný domov, perfektné rodiny… Odchodom z tohto prostredia a účasťou na preteku sa to zmení. Život má zrazu úplne iný rozmer. Pretekári sa sústreďujú hlavne na potraviny, vodu, energiu a kamarátstvo a zažívajú super dobrodružstvo.

Hoci sa závod môže zdať ohromne ťažký, zďaleka nie je neuskutočniteľný. Pretekári musia denne uraziť minimálne 65 km, čo sami organizátori označujú ako veľmi”štedré” na tento druh závodu. Spať sa môže kdekoľvek pozdĺž trate, v checkpointoch alebo aj vôbec.

Závodu sa tento rok zúčastnilo 17 pretekárov a každý dobehol s pľuzgiermi. Christian Schiester, ktorý dobeol na druhom mieste, mal na nohe taký pľuzgier, že dostal od organizátorov “cenu za najhorší pľuzgier, čo v živote videli” . Na prvom mieste nakoniec dobehol belgický ultramaratónec Steve Sleuyter, ktorý trať zdolal v čase 47 hod 59 min a zvíťazil s náskokom 45 minút pred Ch. Schiesterom. Tretí skončil Lee Payne v čase 68 hod 55 min. Do cieľa dorazilo nakoniec len 11 pretekárov.

Christian Schiester, ktorý dobehol na 2.mieste povedal: „Nie je to ako Badwater (závod v Údolí smrti). Toto je oveľa dlhšie a navyše sa nebeží po ceste. Trasa nie je jednoznačne vytýčená, každý musí mať GPS, aby vedel, ktorým smerom treba bežať. Aby to bolo ešte náročnejšie, tak presnú polohu záchytných bodov nám organizátori oznamujú až 2 dni pred začiatkom maratónu. Máme tak veľmi málo času naplánovat si dopredu presne trasu”