Koniec dobrý, všetko dobré – no ale vysvetli to partii fotografov, ktorí si prišli do sýtosti zafotiť. Vysvetli im, že počasie neovplyvníš, že sa majú usmievať a choď im príkladom, keď ty sám si ten, koho to trápi najviac…ale pekne poporiadku…
Kolotoč okolo foto workshopu v Pieninách sa hneď od začiatku rozbehol akosi „zhurta“ a už som z neho nevyskočil až do konca. Dohoda o termíne – s lektorom a kamarátom v jednej osobe – Jožom Sádeckým – prebehla až podozrivo hladko. Aj workshop sa obsadil veľmi rýchlo, hoci posledné voľné miesto svietilo na webe o niečo dlhšie, ako tomu bolo pri iných workshopoch.
Zážitok nemusí byť pozitívny, hlavne nech je silný
Do kolien ma ale dostal mail od človeka, ktorý si na foto workshopoch postavil biznis:
“Zdravím, dosť ma zaráža Vaša cenová politika. Prečo podrážate cenu fotografom živnostníkom, pre ktorých workshop je určitý príjem z ktorého žijú a platia náklady?…”
Nevedel som, že žijeme v dobe, kedy treba cenu prispôsobovať trhu, alebo sa na ňu niekoho dokonca pýtať. A pointa? Spraviť z nás svätcov a z neho debila? Ale prd. Sme amatéri a naše workshopy nikdy neboli a ani nikdy nebudú o zárobku. Prvoradý je zážitok a ten bol aj v Pieninách naozaj silný…
.jpg)
Od štvrtku večera prší. Považie je ešte celkom v pohode, ale východ nás privíta hustým dažďom, takže už po ceste do Veľkého Lipníka je jasné, že večerný západ slnka sa nekoná. Ešte že majú v penzióne Daniella dobré pivo a ešte lepšiu pizzu. Basecamp máme rozložený v altánku, romantickú atmosféru dotvára praskajúci oheň v krbe – „dobré, naozaj dobré, vidieť tam obrovské zlepšenie a pokrok“ – konštatuje Jožo pri pohľade na jednu z fotiek. Celá polovica účastníkov totiž už na niektorom z našich workshopov bola.
Tatranský čaj a milky way
Jožo Sádecký je v celku pozitívny chalan, ale keď vidím bezradnosť aj v jeho očiach, po upršanom ráne na Vysokom Vrchu, doobednom výdatnom lejaku a výlete na zabitie času na Prielom Dunajca, musím si v miestnom bufete – ktorý je mimochodom dokonalým obrazom stavu slovenského cestovného ruchu, dať čaj s čajom. Tatranský s čiernym.
.jpg)
Táto kombinácia zdá sa udobrila božstvá, nasadáme do áut a doslova šprintujeme lúkami nad Lesnícke sedlo, aby sme stihli aspoň posledné záchvevy slnka zapadajúceho za horizont Tatier. Konečne začína to, prečo sme sem všetci prišli, nálada sa obracia o 180 stupňov a tak zostávame dlho do noci. Veď kto by odolal mliečnej dráhe nad Tatrami?
.jpg)
Z tejto idylickej nálady nás vytrhne mrazivé vytie vlka. Vzdialené a predsa také blízke až tuhne krv v žilách. Aj v tej tme vidím, ako na mňa chalani „vypliešťajú oči“, či som to počul. Jasné, že počul, veď to mi prišla smska, smejem sa a už kujeme pykle, ako ňou nastrašiť niekoho ďalšieho.
3 x to isté a predsa je každý jeden originál
Slnko vychádza a zasa zapadá. Každý deň, znova a znova a myslím, že ani jeden nebol rovnaký ako druhý. Tomu hovorím originalita! Každý deň vymyslieť niečo iné. Nové. A nikdy nekopírovať.
.jpg)
Nedeľné ráno v Pieninách bolo veľmi dôstojnou rozlúčkou s workshopmi pre rok 2014. Ráno, ktoré bude navždy brané ako odmena za škaredú sobotu a ešte škaredší piatok. Ale aké to bolo ráno! Rozprávkové. Ráno ktoré si nenechal ujsť ani známy krajinkársky fotograf Peter Svoboda a pridal sa k našej partií. Ráno, o ktorom by som mohol povedať tisíc vecí a aj tak by som nevystihol aké naozaj bolo.
.jpg)
Takže, ak chceš zažiť podobné a ešte sa popri tom aj niečo o fotení na horách naučiť, sleduj ponuku foto workshopov. Na rok 2015 chystáme tradičné lokality a aj niečo naviac ;)
