Nečakal som, že sa to podarí. Hlavne pre počasie. Hlásili úbytok oblačnosti až okolo polnoci, a tak to bolo buď…alebo. Keď sme vyšli hore bola hustá hmla a vietor taký, že na to aby sme si prezliekli spotené veci, sme sa museli niekoľko metrov vrátiť. Už som videl, že ťažký statív som bral zbytočne. Keď sme sa ale zohrievali pri čaji v závetrí, začala oblačnosť pomaly miznúť. Nakoniec, okolo polnoci sa celá južná strana vyjasnila až tak, že Nízke Tatry a Malú Fatru bolo vidieť neuveriteľne jasne.
Na takýto Silvester by som si dokázal zvyknúť. Vysoko alebo ďaleko v horách. Vyzeralo to síce pekne no nebolo to ďaleko od toho, ako by to vyzeralo počas vojny. Toho pocitu som sa nemohol zbaviť počas celej noci. Myslím, že to čo sa už teraz deje je za čiarou. Hore sme pre silný vietor toho veľa nepočuli ale cestou hore to miestami pripomínalo, že sa za kopcami bojuje, a to boli do polnoci ešte 2 hodiny. Podobné to bolo ešte 2 hodiny po polnoci. O tom čo to spôsobuje zvieratám ani nehovorím. Možno by bolo fajn sa na chvíľu zamyslieť či tie nemalé peniaze, ktoré doslova vypustíme do vzduchu, by nebolo lepšie dať na charitu.
“Jan Bruncak Photography”
