Natrimane ovečky a Baranie rohy

Sila jarného slniečka sa niekedy zdá priam nekonečná a rovnako bola nekonečná naša chuť po poriadnom dobrodružstve a hlavne v snehu. A tak bolo rozhodnuté, uzávera neuzávera, povinnosti nepovinnosti, my ideme na Baranky :). Hore aj dole sme šli najľahšou cestou a teda Hrebienok – Zámka – Malá Studená – Terynka – Baranie sedlo a ďalej systémom žliabikov na Baranie rohy (2526 mnm). Deň bol neskutočný, nebo úplne plechové, ľudí nikde. Čo si viac môže človek priať? Úplná sloboda. Cestou hore sme stretli len 2 kamzíkov, cestou naspäť zase milú chatárku s cesnačkou a pivkom. Pre mňa jednoznačne top sezóny, aj keď bolo na vrcholovom plateau snehu už málo a v žľaboch po nás ostávali už len kamene. Aj keď sneh už viac tiekol, ako sa sypal…A aj keď sme museli zo žľabu do žľabu traverznuť po polici peši. To všetko pre mňa k tomu patrí… A keď to miluješ, nemáš čo riešiť. :)