Dogtrekking je dosť náročná aktivita, u nás takmer neznáma. Tento extrémny vytrvalostný šport má svojich vyznávačov takmer po celom svete. K nadšencom tohto kynologického športu patria bezpochyby milovníci štvornohých priateľov, ale aj aktívni či bývalí horolezci, výkonnostní horskí turisti, ktorí vlastnia psy, a ktorí s nimi chcú v krásnej divokej prírode podávať kvalitné vytrvalostné výkony.
Psovod je so svojím psom pri dogtrekkingu spojený postrojom a vodítkom s amortizérom (tlmičom nárazov), aké sa používajú aj pri canicrosse – behu so psom vo voľnej prírode, alebo psa môže viesť len na vodítku. Nie je však dovolené mať svojho psieho partnera pusteného na voľno.
Dogtrekking je disciplína, ktorá by mohla priniesť mnoho zážitkov jeho novým záujemcom, milovníkom psov a milovníkom pobytu v drsnej prírode. Dogtrekkingové preteky sú obvykle dlhé okolo sto kilometrov. Pretekári sú odkázaní v celku sami na seba a pred začiatkom dobrodružnej trasy podpisujú prehlásenie, v ktorom potvrdzujú, že sa zúčastnia pretekov na vlastné nebezpečie, a že sú si vedomí plne vlastnej zodpovednosti za seba i svojho psa.
Organizátori takýchto dogtrekkingových pretekov uvádzajú vo svojich propozíciách nevyhnutnú výstroj, ktorú pretekár musí niesť od štartu až do cieľa. Ak si však chce odľahčiť svoj ruksak s výstrojom, môže časť niesť aj jeho psí pomocník vo svojom vlastnom, tzv. psom batohu, ktorý má upevnený na chrbte.
Do povinnej výstroje patria nepochybne bivakovacie potreby ako spací vak, karimatka, čelovka alebo dobrá baterka, jedlo pre seba i pre psa, voda pre seba i pre psa a miska pre psa. Pri každých pretekoch dostanú pretekári od usporiadateľa plán trasy a prípadne i mapu trekkingovej trate.
Aj posledný vyhráva
V praxi sa dnes dogtrekkeri delia na dve skupiny. Tým prvým, skutočným ultramaratóncom, ide o čo najlepší čas a umiestnenie. Početnejšiu skupinu však tvoria ľudia, ktorí si síce tiež chcú zlepšovať svoje výkony, ale pri”prehĺtaní” kilometrov vnímajú aj krásu okolia. Práve táto kombinácia športu a pobytu v prírode im prináša veľkolepé zážitky. Ľudia z tejto skupiny väčšinou počítajú s bivakováním, čomu zodpovedá aj väčšia záťaž na chrbte.
Najlepší pretekári zvládajú 100 km dlhú, náročnú a členitú trať majstrovských pretekov seriálu za čas okolo dvanástich hodín. To ale vôbec neznamená, že tí, ktorí zvládnu stokilometrovú trať napr. za tridsať alebo až päťdesiat hodín, by sa mali nejako hanbiť. Aj tu platí, že kto závod dokončí, je víťaz. Často je aj víťazom nad sebou samým, pretože dogtrekking dokáže byť fyzicky i psychicky veľmi náročný.
Aj napriek tomu je športom vhodným pre mužov i ženy a obmedzením nie je ani vek. Preteká sa v štyroch kategóriách (dospelí muži do 40 rokov; muži nad 40 rokov; ženy od 18 do 35 rokov; ženy nad 35 rokov).
Pes, priateľ človeka
Dogtrekking ponúka nekonečne veľa príležitostí, pri ktorých si overíte, že pes je skutočne najlepší priateľ človeka. Štvornohý kamarát sprevádza na trase svojho pána v dobrom aj v zlom. Často je to on, kto preberá iniciatívu pri dlhom stúpaní a pomôže človeku zmobilizovať fyzické i psychické sily.
Existuje dogtrekkingové plemeno?
Na túto otázku nemožno jednoznačne odpovedať. Na pretekoch totiž nie je predpísané, s akým psom sa chcete postaviť na štart a preto sa v štartovných listinách nájdu plemená od aljašského malamuta, sibírskeho huskyho, nemeckého alebo belgického ovčiaka, ale sú tu zastúpení aj stavači, setri, retrieveri a bradáči. Výnimkou nie je ani bígl, border kólia, rôzni teriéri a samozrejme aj kríženci. Plemeno, veľkosť a váha nie sú rozhodujúce, dôležitá je chuť zúčastniť sa.
zdroj a foto: internet
