Prší a vonku sa zotmelo, táto noc nebude krátka…..a krátka veru nebola. A bol aj dážď. Počas dní a nocí uplynulého víkendu sa filmárski nadšenci stretli v Manínskej Tiesňave, aby sa spoločne, pod hlavičkou webu outdoorfilmy.sk, niečo naučili.
Od piatku poobedia bol program workshopu napakovaný na prasknutie a keď sa ku všetkému pridalo tradičné meškanie, Marek Janičík, hlavný lektor, povedal svoje „čaute všetci“ o nejakú tú hodinku neskôr. Ale potom to už išlo. Námet, scenár, princípy filmového rozprávania. Ľudia sedeli s otvorenými ústami a Marek rozdával vedomosti, ktoré vás v žiadnej, ani v tej najlepšej škole nenaučia – veď ich napísal sám život. A to je na nezaplatenie.
Pohodová atmosféra pokračovala aj v sobotu, keď si zobral slovo Peter Kováč, aby vysvetlil základné princípy obrazu, kamery a rozdiely záznamových zariadení. Peter je ale kameraman a tak namiesto toho aby rozprával sám, nechal za seba rozprávať obraz. Tradičnú prezentáciu zavrhol – a všetko potrebné vysvetlil na svojom filme Slameníkove zeme. A nebudem preháňať keď poviem, že ten film je šupa, ktorá sa v našich končinách len tak nevidí. Kamera je výnimočná a moje tvrdenie podporuje fakt, že Peter tromfol aj legendu slovenskej dokumentaristiky – Paľa Barabáša – keď mu vyfúkol cenu na festivale Ekotopfilm – práve s filmom Slameníkove zeme.
Pomáha celá rodina
Petrov výklad podporili aj ukážky techniky, ktoré sa plynule prehupli do obedu. Tradične slovenský guláš podporila aj ešte tradičnejšia „jabúčkovica“ môjho otca, ktorá naštartovala trávenie, zatiaľ čo mama s frajerkou servírovali.
Po obede nasledovala ešte krátka prednáška tretieho člena lektorského tímu – Šimona Hornu – o tipoch a trikoch pri strihu a hlavne o úpravách farieb, aby sme si konečne mohli vypočuté vyskúšať.
Hurá do terénu
Plánovaná túra zostala kvôli nepriaznivému počasiu iba v našich hlavách, našťastie Manínska Tiesňava je veľmi dobre dostupná za akéhokoľvek počasia a tak – zdržujúc sa v okolí asfaltovej cesty – sme si všetky teoretické postupy overili v praxi.
Peter vybral svoj Canon 5D Mark III a už sa išlo. Každý zo zúčastnených dostal za úlohu natočiť jeden záber, najskôr sám a následne pod Petrovým vedením. Tu sa ukázali výhody a nevýhody natáčania na zrkadlovku, ktorá vďaka veľkému chipu síce ponúka neskutočnú kvalitu obrazu, ale práca s ňou je oproti kamere o poznanie zdĺhavejšia a náročnejšia.
Večer, nasledoval rozbor Marekovho filmu Kino Svet a už len vytúžený spánok po náročnom dni, hoci otázok chtivá mlaď, diskutovala s lektormi ešte dlho po oficiálnom ukončení dňa.
Oddychová nedeľa
Nedeľa bola presne taká, aká má nedeľa byť – oddychová. Marek si ešte v predchádzajúcu noc prezrel všetky natočené zábery, roztriedil ich a tak plánovaný komentovaný strih išiel ako po masle.
O dvanástej, presne s kostolnými zvonmi, sme workshop oficiálne ukončili, Peter cvakol záverečnú foto – keď stihol dobehnúť iba do pol tela a v kamarátskej nálade sme sa rozišli.
Niektorí aj napriek nepriaznivému počasiu navštívili neďaleké Súľovské skaly, niekto si išiel zaliezť a niekto sa ponáhľal za nedeľný stôl. Tak to bolo, roku pána 2012, na filmárskom workshope v Manínskej Tiesňave.
Verím že sa o rok, na ďalšom pokračovaní, v inej lokalite , uvidíme….dovtedy si pozrite video, ktoré vzniklo pričinením všetkých zúčastnených.
