REPORT: Foto workshop Malá Fatra 2014

Tak a ďalšia podarená akcia je za nami. Spojenie mája a Malej Fatry sa už pomaly stáva tradíciou, tradíciou, kde sa ľudia radi vracajú, a na ktorú ešte dlho spomínajú. Ako inak sa dá vysvetliť, že z trinástich účastníkov bola takmer polovica staro-nových? A verte tomu, že sa mali aj tento rok – okrem skvelého koláča tety Marty – na čo tešiť :)

Aha, medveď

Spolupráca s Jožom Sádeckým /www.jozefsadecky.sk/ sa osvedčila už dávno, jeho nadšenie a entuziazmus dokáže spoľahlivo strhnúť všetkých prítomných. Amatérov namotá, profíkov nakopne.

Aj nad týmto rozmýšľam, keď v sobotu ráno o 2:30 vyrážame z Terchovej do sedla Stohu – fotiť východ slnka. Po krátkej piatkovej teoretickej časti, výbornej pizze a niekoľkých pivách, sú všetci natešení na divadlo, ktoré nás hore čaká…

Malá Fatra je najkrajšia práve ráno, kto nezažil neuverí. Keď sa slnko začne predierať z poza štítov vzdialených Tatier, keď sa začne rodiť nový deň, keď mrazivú noc vystriedajú hrejivé slnečné lúče a keď namiesto fotenia stojíte s otvorenými ústami a ticho sa dívate k obzoru. To je atmosféra, pre ktorú chodíme na hory.

Z tohto snívania ma vytrhne Tomáš – vidíš tu bodku dole na lúke? Je to medveď! Našťastie je dostatočne ďaleko, aby sme si „stretnutie“ s touto šelmou mohli patrične vychutnať.

Nad Fatrou sa blýska

Keď sa do sýtosti nafotíme, vraciame sa späť na Penzión pri Hati, ktorý nám opäť po tri dni poslúžil ako basecamp. Zaslúžená chvíľa oddychu + dobrý obed nám dobili baterky a tak poslednou lanovkou – ako praví ceperi – vyrážame na hrebeň. Vieme, že k večeru sa má zhoršiť počasie, dokonca sú takí, ktorí sa na búrku a dobré svetlo po nej vyslovene tešia. Keby len vedeli…

Kto ešte nemá „selfie“ s dúhou? Na vrchole Chlebu sa dobre bavíme, v diaľke pozorujeme trieskajúce hromy & blesky, keď sa ale vietor z čista – jasna otočí a búrka sa priženie závratnou rýchlosťou, hrdinstvo ide bokom. Všetci sme obvešaní kovom a tak nemáme na čo čakať a ozlomkrky bežíme do Snilovského sedla.

“Vlna oblačnosti ma v tých sekundách prinútila rozmýšľať o celom živote a po dlhom, dlhom čase, som zacítil veľký strach na horách…,” vyznáva sa Jožo v komentároch na facebooku. 

Núdzovú miestnosť v lanovkovej stanici sharujeme so skupinou Poliakov, ktorí také šťastie ako my – že sa sem dostali prakticky suchí – žiaľ nemali. Čas si krátime pozeraním hokeja a po búrke sa niektorí ešte raz vracajú na Chleb – v nádeji, že bude dobré svetlo. Nebolo a tak je cesta popod lanovku do Vrátnej, s nastupujúcou tmou a po mokrých kameňoch, ďalšou adrenalínovou vložkou.

Náročný deň definitívne zakončujeme v basecampe, pri pohári dobrého vína pozeráme šialený záver finále Ligy majstrov a tešíme sa zo života.

Atmosféra, emócie, dobrodružstvo

Hory sú nevyspytateľné, najskôr človeku ukážu aký je malý a bezmocný a v zápätí ho omámia svojou krásou. Asi takto to bolo nasledujúce ráno, keď sa o 4:00 vyberáme na východ slnka do Zázrivej.

Po príchode na miesto sme sklamaní, vyzerá to na veľkú biedu, našťastie sa po pár minútach z vedľajšieho údolia prevalí inverzia hustá ako mlieko. A tak je naša vytrvalosť nakoniec odmenená…

Foto workshopy organizované pod hlavičkou webu www.outdoorfilmy.skveľmi obľúbené a to ma nesmierne teší. Nikdy sme ich nerobili za účelom zisku, vždy v nich nechávame kus srdca a snažíme sa o vytvorenie priateľskej a pohodovej atmosféry. Asi práve preto počas roka dostávam množstvo otázok o tom kedy a kde bude ďalší.

A to všetko v dobe, keď sa takmer „každý“ majiteľ zrkadlovky cíti ako fotograf. O to je vzácnejšie, že sa vždy nájde partia zanietených ľudí, ktorí majú spoločnú lásku k horám a chuť sa navzájom niečo naučiť. Ak sa chceš pridať medzi nich, sleduj aktuálnu ponuku, tešíme sa aj na teba – najbližšie v septembri v Dolomitoch a v októbri v Pieninách.