Dolomity ma vždy niečim prekvapia. Raz je to počasie, inokedy kvalitaskaly. A teraz? Vlastne kvalita skaly ma už vôbec neprekvapuje. Aletento krát to bolo celkom iné. Času nebolo dosť, tak sme sa rýchlonahrnuli pod stenu Cima Grande. Na výber bolo viacej ciest, len ten”fantóm” trčal z tých ošuverených papierov.
Vybrané. Ráno kosa,materiál v šere cinká na sedákoch. Ešte nesmiem zabudnúť schovaťbaterky, aby vydržali celý deń pri tejto zime. Pozitívne je, že oblohasa vyjasnila, ale načo veď budeme v severnej stene. Aďo s Ďurimnastúpia, ja ešte počkám.
Ako fantóm pribieha ku mne mladý chalan,rakúšan, že mu spadla spolulezkyňa. Utekám s ním. Hlavou by preletelamyšlienka, dnes tu bude letecký deň. Dievčina sa moc neusmievala, celása triasla, až to prešlo aj na mňa. O pár minút, pre mňa nekonečno, jepočuť svišťanie vrtule. Pati je v bezpečí a mňa vábi fantóm ku sebehore.
Chalani natiahli dve dĺžky a zhodili mi fix. Potom to užišlo hladko, nikto by nepovedal. Točím, fotím. Pozriem na hodiny avšetci sa čudujeme, že by sme mali vytiahnúť pyžamá, umyť zuby a spať.Tak si dáme desať minút slnečného kúpeľa a šup do postielky. Spánok miprerušujú myšlienky na fantóma, ale aj otlačený zadok. Je šesť, šialencina polici predvádzajú drum'n'bass jogu. Nikto netlieska. Trochu, alelen trochu ohriati sa posúvame vyššie. Na počudovanie opäť všetkohladko. Teším sa, kedy uvidim záhadného fantóma. Jeho prítomnosť jecítiť. Aďo práve ťahá najľahšiu dĺžku. Fantóm prišiel, Aďo padá dolehlavou, letí poza nás. Poriadne sa poudieral, ale na funkciu IT tonebude mať vplyv. Je tu koniec. Fantóma sme nevideli, ale cítili smejeho silu. A tak prekvapenia v dolomitoch pokračujú.
Autorom textu a videa je Martin Grajciar, ktorý za film”Phantom, Cima Grande” získal na festivale Hory a mesto 2011 cenu pre najlepšieho začínajúceho filmára.
O tom, že tento mladý bratislavčan to s kamerou naozaj vie, svedčia aj jeho ďalšie snímky “Čertova svatba” a “In Zillertal”, ktoré patria na našom webe k najsledovanejším a najlepšie hodnoteným.
