Výškové horolezectvo bolo od svojho vzniku sprevádzané kontroverziami. Hory sa stali arénou pre idealistických romantických hrdinov, ale aj pre rôznych podvodníkov alebo politickú propagandu. Klamstvá o dosiahnutých vrcholoch, používanie nelegálnych podporných prostriedkov, či prípadne závadzanie o štýle výstupu. Na Slovensku ale máme “horolezcov”, ktorí klamali a zavádzali ešte pred tým, ako sa ich expedícia vôbec začala!!!
Čo to vlastne je Everest Hard Way?
Everest Hard Way je ikonická cesta v juhozápadnej stene Everestu. Ako prvá ju zdolala expedícia vedená Chrisom Boningtonom, v ktorej sa zišli najväčšie mená vtedajšieho britského horolezectva. Najväčším problémom cesty je skalný pás vo výške 8200 metrov. V roku 1975 to samozrejme bola veľká expedícia vedená vojenským štýlom a preto začala v 80-tych rokoch lákať špičkových česko-slovenských horolezcov, ktorí ju chceli vyliezť alpským štýlom. Prvý pokus podnikla štvorica excelentných lezcov – Becík, Božík, Stejskal a Rakoncaj v roku 1987, ich pokus však kvôli silnému vetru končí vo výške 8000 metrov, ešte pod skalným pásom. Rok na to sa do cesty pustila alpským štýlom (bez kyslíka, bez šerpov a fixných lán) štvorica bratislavských lezcov – Becík, Božík, Jaško a Just. Ich pokus, aj napriek dosiahnutému vrcholu Jozefom Justom vyústil do tragédie, keď pri zostupe pravdepodobne stratili smer a začali zostupovať na tibetskú stranu hory. Na dlhé roky sa slovenskí lezci v Himalájach odmlčali.
Minulý rok sme zachytili informáciu, že sa do tejto cesty chystá Vlado Štrba a Zoli Pál. Oboch poznáme, vieme, že obaja majú radi hory a trávia v nich dosť času, ale ani jeden z nich nie je ani priemerný, a už vôbec nie špičkový lezec – teda niečo, čo je podmienkou na zdolanie cesty takej obtiažnosti! Vlado údajne zdolal pred 20timi rokmi osemtisícovku Čho Oyu, ale sám vrchol spochybňuje, nemá svedkov a vrcholová fotografia neexistuje. Pri ostatných expedíciách uvádza dosiahnuté výšky – ale to sú výšky dosiahnuté najlepším členom expedície, nie Vladom Štrbom, čo hodnotíme ako zavádzajúce.
Zolo Pál sa preslávil najmä účinkovaním vo filme SLEPÁ DôVERA a reklamnou kampaňou na jeho pokus o zdolanie Snežného leoparda (výstup na 5 pamírskych a ťanšanských kopcov nad 7000 metrov) za čas kratší ako 42 dní, čo bol rekord Denisa Urubka. Toho Urubka, čo zdolal všetky osemtisícovky a niektoré v zime. Zolov najvačší dovtedajší úspech bola dosiahnutá výška okolo 6000 metrov na Piku Lenina, kde ho museli kvôli zdravotným problémom spolulezci zachraňovať. Viac TU (doporučujeme prečítať hlavne diskusiu pod článkom). Zolovi sa nakoniec podarilo vystúpiť na dve z nich a Everest je jeho prvou skúsenosťou v Himalájach.
Hovorili sme si – ži a nechaj žiť. Priebeh expedície, udalosti počas nej, reakcie zainteresovaných a diskusie s ľuďmi čo o výškovom lezení niečo vedia (a niečo v tej oblasti aj dosiahli), a hlavne neskromné vyjadrenia členov HARD WAY po expedícii, nás podnietili k založeniu stránky Snežný kocúr a napísaniu tohto článku, kde sa snažíme inteligentne a s humorom upozorniť na to, čo vlastne celé “Hard Way” v skutočnosti je.
O čo teda ide?
Najmä o závadzanie tisícov ľudí, laikov, ktorí majú radi hory a ktorí finančne, materiálne i emočne podporili celú túto show, čo vrhá tieň na slovenské výškové lezenie. Zolo s Vladom vymysleli novú “disciplínu”, keď klamú ešte pred tým, ako vôbec začali liezť. S prípadmi nevylezených vrcholov sa stretávame pomerne často, ale to, čo predvádza táto dvojica je niečo špecifické a musíme skonštatovať, že veľmi inovatívne.
Príprava “hodná” Everestu
Obaja “lezci” boli donedávna našimi priateľmi na facebooku a tak nebol problém sledovať ich prípravu. Kvôli obtiažnosti cesty sme čakali niečo ako zimná Weberovka až na vrchol Kežmaráku – videli sme ale len cyklistiku, snežnicový výstup na Schneeberg alebo beh na Devínskej kobyle. Zoli neskôr pridal turistiku s priateľkou.
Vlado Štrba sa na tento skutočne špičkový výkon, za hranicou ľudských možností, podľa vlastných slov, pripravoval najmä štúdiom dostupných informácií. Jednoducho, ani jeden z nich nikdy nevyliezol cestu v obtiažnosti, ktorá ich čakala na Evereste, ani v nižších horách. Napriek tomu obaja prehlasujú, že kľúčové miesto videli a určite to nie je šestka. Miesto, v ktorého 60 metroch špičkoví lezci svetového formátu bojovali celý deň. Áno, obtiažnosť cesty sa môže meniť s ohľadom na podmienky, ale asi ťažko sa niečo zmení zo šestky na chodecký terén, v ktorom sú obaja borci doma. Nehovoriac o nadmorskej výške, v ktorej sa kľúčová pasáž nachádza.
Aktimatizácia
Vlado tvrdí, že podľa jeho skúseností sa telo od 6500 už neaklimatizuje. A preto sa rozhodli vyletieť alpským štýlom z C2 vo výške 6400 metrov, rovno do takmer 9000!!! Namiesto aklimatizácie na 8000 metrov, trekovali takmer dva mesiace v Khumbu, aby prišli pod kopec dva týždne pred výstupom, párkrát si dali lanový a rebríkový zábavný park na ľadovci a rovno “nastúpili” alpským štýlom do cesty, ktorá má jeden úspešný prelez v histórii (aj s návratom) a to ešte ťažkým, expedičným štýlom. Štyria Slováci v rámci aklimatizácie vystúpili na Lhotse alebo prespali v ôsmych tisícoch. Aj “turisti” na normálke vystupujú aspoň do C4, aby sa poriadne aklimatizovali.
Výstup samotný
Samotný výstup začali po snežení, čiže to, že ich zasypala relatívne malá prachová lavína, je veľké šťastie – mohol s nimi zletieť celý svah. Zolimu sa údajne sneh dostal do očí a tak to celé skončilo vo vrtuľníku – smer Káthmandu. Nevieme, aké presne boli ich plány, ale táto udalosť bola symbolickou bodkou za ich mediálnym vystúpením, ktoré sledovalo a podporilo niekoľko tisíc ľudí, ktorí uverili, že dotyční páni sú “skutoční” horolezci, pretože nechceli ísť na vrchol normálkou. Veď ako inak zaujať širokú verejnosť a sponzorov?
Skrátka, výstup skončil v bode kedy musel skončiť, po 700 metroch na snehovom poli, kde o žiadne lezenie ešte vôbec nešlo. Presne tak, ako sme očakávali. Účet za tento výlet sa šplhá na 76 000 Eur priamych nákladov expedície, plus desiatky tisíc USD za záchrannú akciu.
Účet za tento výlet sa šplhá na 76 000 Eur priamych nákladov expedície + desiatky tisíc USD za záchrannú akciu.
Nikomu neprajeme nič zlé a sme radi, že všetko dobre dopadlo. A kedže Zoli s Vladom si túto neuveriteľne nákladnú divadelnú hru chcú zopakovať aj budúci rok, rozhodli sme sa založiť stránku Snežný kocúr a vtipnou formou upozorňovať na ich počínanie. Povedať holú pravdu a ušetriť im aj ľudom čas, energiu a peniaze. A možno aj život. A nie, nejde o závisť. Naše životy sú plné aktivít v horách, v Himalájach i ďalších svetových veľhorách sme strávili dlhé mesiace. Áno aj my sme urobili chyby. Jednoducho si ale myslíme, že treba uviesť veci na pravú mieru.
Ako to celé vlastne mysleli?
Celý mediálny podnik HARD WAY otvára zásadnú otázku – ako to teda vlastne borci od začiatku mysleli? Buďto sa domnievali, že táto cesta je v ich možnostiach, čo sa nám zdá byť nesúdnosť hodná Darwinovej ceny, alebo sa natíska iné, ešte hádam oveľa smutnejšie vysvetlenie. Chlapci si ale zaslúžia veľký rešpekt za predvedenú mediálnu kampaň, ktorou nám všetkým ukázali veľký zápal a cit pre zhromažďovanie tak potrebných financií. Ukázali, že všetko ide keď sa chce a za to si zaslúžia istý obdiv.
Prečítajte si aj vyjadrenie horolezeckej legendy, Zoltána Demjána -> čítaj tu
Názor redakcie sa nemusí stotožňovať s názorom autora a radi poskytneme mediálny priestor na odpoveď aj druhej strane.
