Na úvod tohto článku sa hodí viac ako čokoľvek iné úryvok z knihy Svetozára Krna – Dvetisíc kilometrov, od železných vrát po Devín:
“Stav prírody veľa hovorí o kultúre národa. Ale koľko ľudí bojuje za tento prejav nekultúrne? Ani v ochrane prírody vždy neplatí, že účel svätí prostriedky.
Zdvihnutý prst ešte nikde hory nezachránil. Úspech sa dosiahol iba tam, kde sa podarilo vyvolať v návštevníkovi pocit, že je sám jeden z ochrancov.
Každá ochrana čohokoľvek vyvoláva aj pocit obmedzenosti. Súčasne každý, kto si vypestoval lásku k horám, má právo položiť si otázku, či existujúce pravidlá naozaj zodpovedajú potrebám prírody a človeka. Súčasné opatrenia mnohokrát postihujú skalných turistov, ktorí do prírody zasahujú minimálne a skutočným devastátorom zväzujú ruky menej.
Vo Vysokých Tatrách má návštevník dovolené vystúpiť na deväť štítov nad 2000 metrov, čo zvládne bez námahy počas siedmich túr. Medzi stovkami ďalších štítov sa nachádza veľa takých, ktoré nevyžadujú horolezeckú techniku, ani mimoriadnu ochranu. Počas dovolenky teda pobehá všetky dovolené chodníky a čo o rok? Môže nanajvýš iba opakovať vlaňajšie túry.”
Ale príde návštevník aj o rok? Akú bude mať na opakovanú návštevu Tatier dôvod? Fakty hrajú jasne proti…
Ružové – oblasti nie sú prístupné vôbec. Ani horolezcom, ani turistom s horským vodcom.
Oranžové – sú prístupné turistom iba v sprievode hosrského vodcu. Horolezcom iba s platným preukazom, ale nesmú nocovať mimo vyhradené ubytovacie zariadenia.
Šedé – Poľsko
Ostatné sú prístupné v rámci značených turistických chodníkov /nie mimo nich/ a to iba od 16.6. do 31.10. Vyššie uvedené farebné značenie sa týka iba dolín. V prístupnosti vrcholov je situácia ešte ďaleko drsnejšia.
Zo zhruba 130 Tatranských vrcholov, je turisticky prístupných iba 9:
- Jahňací štít
- Kôprovský štít
- Kriváň
- Rysy
- Slavkovský štít
- Východná Vysoká
- Veľká Svišťovka
- Ostrva
- Predné Solisko
A to ešte u posledných troch je veľmi otázne, či sa dajú za vrcholy vôbec považovať, takže skôr 6.
Celá situácia je pekný mazec a pripomína staré zlaté boľševické roky. Argumentov proti turistike sa nájde vždy veľa – ochrana prírody, vymierajúce žaby, erózia, neporiadok, zdravie turistov atď. Lenže k čomu je krásna dolina, keď ju nesmie vidieť ľudské oko? Naozaj sa musím báť strčiť nos do polovice Tatier, pretože ma tam bude naháňať strážnik s pokutovým bločkom?
Alpy vs. Tatry
Ako to, že v Alpách vás nikto nepokutuje a na veľa vrcholov si môžete vyliezť po rôzne ťažkých feratách?
Spôsobí skutočne jeden turistický chodník také škody a má za dôsledok nevratné vymieranie flóry a fauny?
Nie je človek sám za seba zodpovedný a keď sa vydá na ťažký výstup, musí počítať s tým, že uhradí prípadné náklady na liečbu, či pohreb?
Sú to myšlienky, ktoré by určite stáli za úvahu. Lenže liberálnejší prístup by prakticky zlikvidoval kastu horských vodcov a ich príjemné zárobky. A tiež by sa musela pohnúť byrokracia. Takže je lepšie všetko nechať ako je a potom sa čudovať, že veľa turistov chodí radšej do Álp. Alebo že by to bol účel?
—
zdroj: goat.cz
