V každom odvetví sa vyskytujú jedinci, ktorí sú niečim výnimoční a ďalší, ktorí sa úplne vymykajú normálu. Tou druhou skupinou je určite partia lezcov, ktorí obľubujú free solo štýl lezenia. Na zradné skalné steny vyrážajú bez akéhokoľvek istenia, pričom od pádu ich môžu zachrániť len vlastné ruky a nohy. Sleduj zoznam tých najlegendárnejších, najstrašidelnejších a najprelomovejších výstupov všetkých čias.
Alex Honnold – Freerider na El Capitan /2017/
Minulý rok sa známemu americkému horolezcovi podaril jeden z najvýraznejších počinov v histórii lezenia. Ako vôbec prvý na svete vyliezol neistený a bez lán cestu Freerider 5.12d na slávnom El Capitane. Cestu, ktorá má 33 dĺžok (miestami 7c/+), začal liezť v 5:32 ráno, hore bol za 3 hodiny a 56 minút. Podľa informácií sa na výstup pripravoval utajovane asi rok. Každý deň venoval Alex dlhé hodiny tréningu, viseniu za prsty, zhybom na jednej ruke na doske, ktorú si namontoval na svoju dodávku. Pri jeho výkone boli okrem fyzických predpokladov dôležité hlavne jeho mentálne schopnosti ovládať strach…/celý článok nájdeš tu Alex Honnold prepísal dejiny – jedna z najťažších ciest v Yosemitoch sólo bez lana!/
Brette Harrington – Chiaro di Luna, Fitzroy masív, Patagónia, Argentína /2016/
Fitzroy je jeden z patagónskych najikonickejších masívov a 23-ročná Kalifornčanka Brette Harrington bola prvá, ktorá túto 762 m dlhú trasu vyliezla bez akejkoľvek pomoci – klasifikácia 5.11a. „Nechcela by som niečo také zažívať každý deň. Bolo by to príliš, ale keď to skúsiš raz za čas, zistíš, na akej mentálnej úrovni sa nachádzaš.“
Iain Miller – Cnoc na Mara, Donegal, Írsko /2015/
Táto veža sa týči do výšky 100 m nad Írskym morom a nie je iba o lezení, pretože aby si sa k nej dostal, musíš najprv pádlovať po vode. Prvýkrát ju zdolali v roku 2008 a odvtedy ju nevyliezlo viac ako 30 odvážlivcov. Iain Miller po svojom prvom free solo výstupe povedal: „Trvalo mi 10 rokov, kým som získal správny mentálny prístup, aby som sa vôbec odhodlal premýšľať na tým, že by som šiel hore solo free.“
Ueli Steck a Dean Potter – Eiger severná stena /2008/
Jeden z najslávnejších európskych výstupov. Vápencová a ľadová stena bola zdolaná legendami, ktoré už však dnes bohužiaľ nie sú medzi nami. Rýchlostný lezec Ueli Steck spravil Heckmairovu trasu – ktorá normálne trvá tri dni – za 2h 47m a Američan Dean Potter uskutočnil prvý freeBASE na svete na stene Deep Blue Sea, označenej náročnosťou 5:12. Potter povedal, že “s padákom to bolo „oveľa lepšie, pretože pri tomto štýle lezenia človek nikdy nevie, kedy sa odtrhne aj so skalou.“
Hansjörg Auer – Via Attraverso il Pesce, Marmolada, Dolomity, Taliansko /2007/
Tento 850 m dlhý výstup zahŕňa štrbinu v tvare ryby, vďaka ktorej má cesta svoj názov. V čase, keď ju Hansjörg Auer vyšiel, bola najťažšou stenou na svete vylezenou bez istenia. Trvalo to necelé tri hodiny, na čo Auer povedal: „Potreboval som niekoľko dní na to, aby som si uvedomil, čo som dosiahol. Na vrchole som cítil úplnú prázdnotu, ale zároveň aj nepredstaviteľné šťastie.“
Alexander Huber – Kommunist, Schleierwasserfall, Wilder Kaiser, Tirolsko /2004/
Táto 5:14-ka, ktorú zdolal bavorský rodák Alexander Huber, poriadne dvihla latku soloingu, aj keď siaha do výšky iba 10 m nad zem. Huber ju zvládol bez akejkoľvek ochrany proti pádu – pracoval na svojej trase, až kým nemal perfektnú kontrolu nad všetkým potrebným. „Bol som presvedčený, že nepadnem. Nikdy to ale nevieš na 100 percent. Tá obava s potenciálneho pádu je esenciou alpinizmu a lezenia.“
Dan Osman – Bear’s Reach, Lover’s Leap, Lake Tahoe, Kalifornia /1997/
Klasická technická trasa pomenovaná po dlhočiznom úchyte v druhej časti, na ktorej Dan Osman stanovil čas 4min 25s.
Alex Honnold si to skúsil o 20 rokov neskôr a napokon dokázal tento čas vylepšiť o 10 sekúnd. „V ten deň som trasu vyšplhal štyrikrát. Zakaždým som šiel hore rýchlo a dole zase pekne pomaly. 4min a 15s bol môj posledný pokus.“
Wolfgang Gullich – Separate Reality, Yosemity /1986/
Táto trasa je slávna pre svoj exponovaný previs, ktorý sa nachádza dobrých 200 m nad riekou Merced. Wolfgang Gullich bol prvý, kto ju absolvoval free solo, no tento “triumfálny výstup” má na svojom konte viacero uznávaných lezcov ako Heinz Zak, Dean Potter a Alex Honnold. Gullich na vrchole povedal: „Zrazu som mal pocit, ako by to nebolo hazardovanie so životom; nebolo to subjektívne nebezpečné. Práve myšlienka na smrť je to, čo nás učí vážiť si život.“
