Kapitán George – možno ste už o ňom počuli a ak nie, tak si ho najskôr v skratke predstavíme. Je tak trochu týpek, čo si poriadne neuvedomil, že puberta sa skončila, a po skončení vysokej školy si našiel prácu mimo obor, ktorý vyštudoval. Zarába si hraním rockových odrhovačiek na ulici, podobne ako ten ujo s heligónkou pred stanicou, akurát v tom vidí strašný zmysel a mení často aj geografickú lokalitu, takže to celé nadobúda trocha epickejší rozmer. Inak je, na to aký vedie život, celkom nealternatívny človek. Neberie si servítku pred ústa a sám seba vidí takto.
“Nenosím dredy, žeriem mäso, pozerám lezbické porno a mám rád aj kapitalizmus a peniaze. To že ich väčšinou moc nemám je pre to, že ma nebavia veci, ktoré ich väčšinou prinášajú, ako napríklad robota…”
A kde všade si sa s tými odrhovačkami už dostal?
Toho je veľa, posledný rok som prešiel cca 15 krajín, spolu oveľa viac… Ale tak mimo iné som sa dostal na pár policajných staníc v Číne, do nejakej televízie v Malajzii, do pár situácií, kedy som platil svojím telom za ubytovanie, do pár situácií, kedy som spal ako bezďák pod mostom, v parku alebo na invalidných záchodoch v Japonsku, ale aj do ďalších menej výrazných prúserov…
Nechcem to nejako rozpitvávať, ale čo je to za krajinu, kde muži platia za nocľah svojim telom? Ak ubytovávateľ nie je tiež chlap, pochopiteľne :)
V Ázii je to trocha inak ako na západe… Po belochoch je dopyt v niektorých krajinách :D
O dôvod viac nesedieť doma. Popíš ako to vlastne vyzerá. Kúpiš si jednosmernú letenku do…niekde… a potom. Máš gitaru, tak sa postavíš na ulicu a spustíš? Keď niekedy vidím koľko má ujo s heligónkou v klobúku, tak mu veru nezávidím, ak z toho musí vyžiť…
Treba sa na to pozrieť z geografického hľadiska. Dobrý spot na hranie je základom dobrého zárobku. Keď hráš v Čadci na stanici, asi nezarobíš tie isté peniaze, ako keď vytvoríš menší dav poslucháčov z bohatšej krajiny, ktorí si s tebou spievajú a v lepšom prípade majú ešte vypité.
S tými cestami je to individuálne… záleží, kde cestujem… Chodím veľa aj autom, v takom prípade spím v zadu na matraci, vozím ľudí cez blablacar a sprchujem sa vo fitku. Alebo stopom na punk, aj vlakmi atď.. a áno, jednosmerná letenka je moja obľúbená, obojsmerné sú pre dovolenkárov :)
Keď jednosmerná, tak si na cestu späť musíš zarobiť. A k tomu tie nocľahy výmenou za…. nečudujem sa, že každý travelblogger chodí do Ázie. Bavme sa ale konkrétne. Posledného, koľko pol roka, si strávil cestovaní po Ázii. Cez Čínu, Japonsko, Južnú Kóreu. Všade si hral a v pohode ti to vydalo na život + letenku späť?
Poväčšine to bolo viac než slušné… no Ázia je preplnená travelbloggermi, ale hlavne teda tie ženské travelbloggerky backpackerky, každá druhá po tom ako 3 mesiace chodí po Thajsku a Vietname objavila zmysel života a musí sa o tom podeliť so svetom.
Záleží, ktorá krajina, napríklad v Kórei som zarobil veľmi dobre, aj v Hongkongu a dá sa povedať, aj na Taiwane to nebolo zlé.. ale napríklad taká Malajzia bola zas dobrá v tom, ako sa miestni ľudia správajú k pouličným zabávačom, aj keď finančne to nie je bohviečo…. To je večná otázka, zvoliť radšej krajinu, kde dobre zarobíš, alebo krajinu kde budeš rocková hviezda…
A čo také hrávaš? Aj vlastnú tvorbu – napr. Zhuliť sa jak riť a Pôjdem do péčka?
No občas, ale skôr dávam tie covery, moje songy pozná pár ľudí čo ma sledujú na facebooku, takže vlastné veci hrám väčšinou len na vyžiadanie. Aj keď aj tie covery si dávam do svojho štýlu trocha, takže to je dá sa povedať, tiež tvorivá činnosť ?
Hlavné je udržať pozornosť publika, ak sa mi podarí nejaké vytvoriť... Potom sa väčšinou vyrojí nejaký Jimmy Hendrix, ktorý chce ukázať, že tiež vie zahrať, a často ho aj nechám, keď je dobrý, tak mu dám gitaru na 2 songy a bežím na záchod… Ak nie, beriem okamžite, lebo pozornosť ľudí zabiješ pomerne rýchlo, ak hráš niečo nudné. Raz za čas sa stane, že príde niekto objektívne lepší ako ja, alebo niekto čo tú gitaru drží pridlho, aj keď mu to ide, potom musím tiež zasiahnuť, lebo ja to robím hlavne lebo ma baví veľa hrať a nemám moc náladu stáť a pozerať sa na druhých ako hrajú s mojou gitarou.
Daj tvoje naj. Naj úlet, naj krajina / mesto a naj zážitok…
heh… naj krajina neviem, možno Čína, ale je tam fest problém schovať sa policajtom.
Naj úlet – možno ako som skončil nahý vo vírivke u nejakého pracháča v Malajzii a potom tam ešte pustil farebné svetlá… a jedného Filipínca, ale to už bolo celkom dávno.
Naj zážitok – môže byť asi ako som sa ocitol na jednej vládou organizovanej akcii v Malajzii…4 kamery do ksichtu a cca 150 žien v hidžabe v publiku. Alebo ako som jamoval na policajnej stanici s miestnym dôstojníkom blízko Čínsko-kazašskej hranice…
Tak sme si trocha priblížili čo robíš a čo si zažil, ale stále neviem prečo? Nasral ťa systém, robota, alebo si podobne ako tie travelblogerky chcel objaviť zmysel života?
Ono sa to vyvinulo postupne… najskôr som robil promotéra pre barcrawling, brnkal som si na gitare a niekto mi hodil love, ale najviac ma asi oslovilo, keď som videl na Amsterdamskom Dam square jedného fest dobrého street artistu, ktorý robil komediálnu mágiu a mal solídny dav za krátky čas, aj bankovky sa sypali… Potom mi to trklo… Žiadne dane, geografická nezávislosť, zarábaš si svojím hobby… Serieš tým istú skupinu konzervatívnych ľudí… Ten človek bol dlho mojím hrdinom, kým som sa rozhodol, že to skúsim sám. To čo prišlo neskôr, som ani vo sne netušil. Prvý takýto trip bol čiste iba pokus, ale ako som začal, nemôžem nejak prestať, je to návykové.
A kde si sa vybral na prvý trip?
Stopom z Istanbulu do Ukrajiny. Z Ukrajiny mám kapitánsku čiapku. Z Odessy. Je to veľmi populárny artikel miestneho turizmu, skoro ako toaletný papier s Putinom v Lvove.
A tvoje najbližšie plány?
Najbližšie sa chystám na Taiwan pozrieť Milfku (ľudia čo ma poctivo sledujú, vedia o koho sa jedná), potom Indonézia, a potom sa chcem vo Venezuele naučiť po španielsky… to mi asi do konca roka stačí…
