Potvrdilo sa znova raz, že počasie na vrcholoch sa úplne líši s tým, ktoré je pri výstupe. Predpoveď na krásnu nedeľu zlyhala, no rozhodli sme sa aj za hmly a sneženia vydať sa na najvyšší štít Rakúska, Grossglockner s nadmorskou výškou 3798 m.n.m.
Na skialpoch s čelovkami
V ranných hodinách z parkoviska pri Lucknerhause bol nástup na skialpoch veľmi ťažký, keďže aj s čelovkami bolo náročné sa orientovať a nestratiť stopu, zvolili sme radšej nasledovať nejkých skúsených Nemcov, ktorí nás zanechali pri dobití prvého bodu, Lucknerhutte.
Ďalej sme nasledovali stopu, ktorú sme len ťažko hľadali, po pár traverzoch sa nám pred nosom objavil ďalší bod, Studlhutte. Dali sme si ľahké raňajky a šliapali sme ďalej k bodu, kde sa mala nachádzať feratta, vypli sme teda lyže, odložili ich medzi skalné bralá, obuli mačky a pokračovali hrebeňom k Erz. Johann Hutte.
Inverzia a slnko
Po výstúpení asi 100 výškových metrov sme zároveň dosiahli úroveň mračien a hmly, a konečne sa nám ukázalo slnko. Dorazili sme k chate, kde sme načerpali nové sily a vydali sme sa na vrchol. Stále sme mysleli, že to už nestihneme, ako poslední sme vystupovali hore a stretali hŕby ďalších, ktorí schádzali už dole.
Sami na vrchole
Na vrcholovom hrebeni to bolo dosť zdĺhavé, kedže tam bolo okrem nás asi 20 ďalších udatlivcov. Museli sme čakať, kým sa všetci odistia a zídu dole, ale stálo to zato, boli sme ako poslední tú nedeľu na vrchole a hlavne sami!
Ako ďalšiu inšpiráciu si môžete pozrieť aj krátke video z výstupu na tento pyramídový vrchol 
Máš aj ty podobný fotopríbeh? Neváhaj sa nám ozvať na info@outdoorfilmy.sk.
