ROZHOVOR: Majo Chudý /MHV studio/ – neúspech je neodmysliteľnou súčasťou tvorby timelapsov

Fotografovanie je pre 33 ročného Maja Chudého najväčšie hobby a vášeň, preto jej venuje takmer všetok voľný čas. Posledné štyri roky makal na timelapse trilógií FEW MOMENTS, ktorú určite poznáš aj z nášho webu. Pri vydaní tretej, záverečnej, časti, nám Majo ozrejmil, ako celý projekt vznikal a aj to, či si myslí, že to bol dobre strávený čas… 

Pozri si najnovšie Majove video Few Moments 3 a určite kukni aj Majov facebook alebo web

14231837_1800439563535627_3679213414994836856_o

Ako si sa k foteniu/robeniu timelapsov vôbec dostal?

Zo začiatku som si nakrúcal zážitky z turistiky a zo snowboardu na Gopro. Neskôr som v podobných videách na youtube zazrel aj nejakú tú časozbernú sekvenciu. Nevedel som čo to je a ako sa to robí, ale vedel som, že to je to čo chcem. Kúpil som si foťák za 70€ a statív za 8€ a myslel som si, že dobijem svet. No rýchlo som zistil, že to nie je to pravé orechové. Keď som sa v tom začal viac vŕtať, nejak ma to chytilo a už nepustilo.

Spomínaš, že toto posledné video je zložené z viac ako 16 000 fotiek, ale povedz, koľko bolo takých, čo si nepoužil? Prípadne momentov, kedy si vybehol na hory a nedoniesol si nič?

Keď som spočítal súbory v priečinkoch RAW bolo ich viac ako 40 tisíc. K tomu už nepripočítam tie, ktoré som nadobro omylom zmazal.

Začiatkom leta, kedy som sa už pomaličky chystal video uverejniť, mi odišiel externý disk, na ktorom som mal celý projekt a žiadnu zálohu. To som si myslel, že je videu koniec a pôjdem radšej na ryby. Našťastie po dvoch mesiacoch sa podarilo väčšinu súborov zachrániť, no niektoré som musel ísť zopakovať.

Taktiež nepriazeň počasia ma niekoľkokrát otočila a poslala domov na prázdno. Ale všetky výjazdy sa snažím dobojovať za každú cenu. Keďže som zo západného Slovenska a každú cestu do hôr rátam na stovky kilometrov, sú mi tieto výlety veľmi vzácne. Ak náhodou nevyjde predpoveď počasia, rýchlo sa snažím nájsť alternatívny plán. Raz, teda asi veľakrát ma zastihla noc na hrebeni Nízkych Tatier, no v jednom prípade som mal v pláne fotiť nočnú oblohu na Derešoch. Je veľa iných faktorov, ktoré ovplyvňujú výsledok, ako len jasná obloha. Predpoveď počasia bola úplne perfektná. Pri západe slnka krásna farebná nízka a stredná oblačnosť, no po západe slnka sa malo úplne vyjasniť a ustať vietor. Namiesto toho sa oblačnosť zdvihla a náš výhľad na krajinu sa skrátil na asi 10 metrov. Vôbec som nezúfal, vyjasniť sa malo až o ôsmej a ešte aj tak nebola ta správna tma na nočnú oblohu.

13115959_1749903138589270_8420955959482640763_o

No zrada nastala keď som pozrel aktualizáciu predpovedi, tá tvrdila, že sa vyjasní až o deviatej. Povedal som si dobre hodinku dlhšie počkáme. O deviatej prišla aktualizácia, že sa vyjasní až o desiatej. To som ešte bral celkom optimisticky, aspoň je čas na ďalšie poldeci. No pri každej hodinovej aktualizácii sa sľubovaná jasná obloha posúvala o ďalšiu hodinu. Keďže sme neboli pripravený na celú noc, ktorá je uprostred zimy riadne dlhá, navrhol som kolegovi Filipovi, že ak sa do jednej nevyjasní, pôjdeme dole. O jednej sme sa teda v hustej hmle pustili smerom dole. Na zratrakovanom svahu sme sa šmykli za 20 minút na magistrálu kosodreviny. Tam som sa otočil a za sebou som videl kryštálovo čistú nočnú oblohu. Hm.. čo viac k tomu dodať? Od siedmej večer do jednej rána som čakal na vyjasnenú oblohu a tá nastala 20 minút po mojom odchode. Aby som nešiel domov s pocitom neúspechu, spravil som si jeden hodinový časozber na lyžiarskom svahu Krupová pod magistrálou kosodreviny. Ten je možné vidieť vo videu v minutáži 3:26.

15392908_1856082487971334_3571194532530156834_o

Ako dlho si vlastne robil celý projekt FEW MOMENTS a prečo si sa rozhodol, že tretia časť, bude aj záverečná? Znamená to, že si už nafotil na Slovensku všetko, čo by si chcel?

Projekt Few Moments vznikal na kolene, vôbec som netušil čo robím a prečo to robím, no bavilo ma to. Zo začiatku to boli časozberné videá z konkrétnych lokalít. Nízke Tatry – Južná strana, Malé Karpaty, Jánošíkove diery. Po dvoch rokoch som povyberal najzaujímavejšie sekvencie a spravil som mix. Nazval som to Few Moments. Po každom ďalšom roku pribudla jedna časť. Chcel by som projekt zanechať ako trilógiu. Ani neviem, či to bolo správne rozhodnutie, ale chcem nechať priestor aj mojej kreativite. S novým názvom by mala prísť aj nová technika.

V timelapse je stále čo objavovať a vždy sa dá nájsť nejaký nový prvok alebo kombinácia prvkov, aby som napredoval, či už vo fotografovaní alebo v postprodukcii. Taktiež je vždy čo objavovať aj v prírode. Slovensko ma asi nikdy neprestane baviť a prekvapovať. Len týždeň pred uverejnením videa mi kamarátka Lucia poslala link s tipom na Tesársku roklinu. Priznám sa, že som vôbec netušil o tomto skvoste aj napriek tomu, že takéto lokality vyhľadávam. Moja odpoveď bola rýchla a stručná, „zajtra ráno o siedmej vyrážame“. Ako to dopadlo si môžeš pozrieť vo videu v minutáži 3:50.

21151368_1996927560553492_1233982735477818368_n

Máš niektorú zo sekvencií, ktorú si najviac ceníš?

Ja si cením každú jednu, aj tú nepodarenú. Za každou sekvenciou stojí nejaký zážitok, nejaká spomienka. Keď si pozriem video, vynoria sa mi mnohé spomienky a uvedomím si, že to bol dobre strávený čas. V minulosti keď nevyšli podmienky alebo som to inak zbabral, ma to štvalo. Dnes to beriem s úsmevom. Neúspech v teréne je neodmysliteľnou súčasťou tvorby. Bez sklamania si nevychutnáš víťazstvo. Aj keď sa mi časozber nepodarí, som rád za každú minútu strávenú v prírode a na horách.

Nejaký špeciálny zážitok z fotenia?

Myslím, že o tých zážitkoch by sa dnes dala napísať kniha. Či už to bol polnočný beh pred diviakom, búrky na horách alebo víchrica, ktorá ma jednoducho sfúkla z chodníka a zhodila do záveju, či to jak mi primrzla ruka o statív pri -27°C. Ak by sme sa bavili o poslednom videu, tak spomeniem stretnutie v Nízkych Tatrách. Krátko po zimnom slnovrate sme sa s kolegom Filipom Majerčíkom rozhodli stráviť jednu z najdlhších nocí v roku na Nízkotatranskej Poľane. Príjemná teplota len kúsok pod nulou a takmer úplne bezvetrie, čo viac si priať. Foťák mi cvakal takmer celú noc v kuse.

981050_10200354318941038_926763858_o

Počas časozberu si samozrejme nesvietime s čelovkami, aby sme si nepokazili záber. Po dokončení trojhodinovej sekvencie som sa rozhodol spraviť si aj jednu panorámu, ktorú som fotil asi hodinu. Batoh s technikou som nechal tam a premiestnil som sa asi 30 metrov ďalej len s foťákom na statíve. Asi okolo polnoci počas fotografovania panorámy sa Filipovi zazdalo, že tu nie sme sami, ale na Poľane v 1880 metroch som nečakal žiadnu zver. Iba ak kamzíka. O malú chvíľu zbadal nejaký pohyb len kúsok od nás. V tom mi docvakla uzávierka, tak som zasvietil s čelovkou a asi 3 metre od nás líška. Vôbec sa nás nebála, pozerala na nás, čo to tam stvárame a po malej chvíli pokojne odkráčala preč. Prekvapenie prišlo až po dokončení panorámy, keď som sa vrátil späť k batohu. Objektívy porozhadzované po okolí, púzdro na objektívy roztrhané a kábel od vyhrievania objektívu odhryznutý. Jeden objektív, zhodou okolností ten najdrahší, sa jej tak páčil, že ho odniesla až niekoľko metrov od batohu. Nechala ho na zľadovatenom snehu len asi meter nad zrázom, kde by padal hlboko do Vajskovskej doliny. Objektív sa mi v tú noc ešte zišiel a spravil som s ním zábery vo videu v minutáži od 2:02 do 2:44.

10623358_1541629816083271_3332570276283621341_o

Máš nejaký vzor na Slovensku alebo v zahraničí? Videá, ktoré sa ti páčia? 

Rád si pozriem každé nové video a najmä zo Slovenska. Som rád, že sa tomu venuje stále viac ľudí a pribúdajú nový timelapseri. Zo začiatku som sledoval Randy Halverson aka Dakotalapse a asi ako každého, aj mňa, inšpiroval Terje Sørgjerd s videom The MountainNeskôr som sa pustil svojou vlastnou cestou, no sem tam nájdem kúsok inšpirácie aj vo videách od začínajúcich timelapserov.

Ako sa na fotenie pripravuješ? Pozeráš predpovede počasia, chodíš fotiť určité objekty / lokality, alebo jednoducho zoberieš foťák a vyrazíš kam ťa napadne?

Ono je to rôzne. Keď začínam nové video ako napríklad Few Moments, idem kam ma napadne a kedy ma napadne. Často to býva tak, že ma niekto z kolegov zavolá „poď v sobotu nocovať na Ďumbier“ a moja odpoveď „idem“. Časom sa nahromadia sekvencie a potom už odmietam ísť do lokalít kde som už bol. Taktiež odmietam ísť tam, kde už niekto iný spravil dobrý časozber alebo ísť fotografovať scenérie, ktoré už pozná celý svet. V prípade ak tam nemám vymyslené niečo špeciálne. Ak mi už ostáva do naplnenia plánu zopár lokalít sledujem pozorne predpoveď počasia a vývoj počasia počas týždňa, aby som šiel na istotu. Ak sa mi nepáči, vytváram si vlastnú predpoveď. No na horách sa netreba moc spoliehať na predpoveď. Na Roháčské plesá som čakal asi 3 mesiace, no tam to bolo aj kvôli veľkej návštevnosti v letnej sezóne.

ŞJozef Klein

Ktoré miesto z tých čo si navštívil, ti príde najviac nedocenené? Lebo nám, Slovákom, sa často stáva, že si nevážime to, čo máme doma…

Myslím, že je to práve tá Tesárska roklina. Je naozaj veľmi krásna a jedinečná. Určite by som ju zaradil medzi slovenské unikáty. Zanechala u mňa veľmi dobrý dojem. Je to jedinečné kaňonovité údolie, budované sedimentmi vulkanického pôvodu, ktoré dosť pripomína pieskovec. Pri jej návšteve som ale bol aj trochu sklamaný. Chýbali značenia a trafil som k nej len náhodou. Pri vstupe do rokliny ma dosť znechutili rôzne nápisy vyryté do mäkkej horniny. Bol by som teda oveľa radšej, keby tam fungoval nejaký stupeň ochrany.

Na Slovensku je veľa šikovných chalanov /napr. Matúš Lašan, Vlado Šifra/, ktorí začínali ako amatéri a dnes sekvencie z ich videí zdobia jingle reklám, zvučky seriálov, alebo po nich siahli dokumentaristi ako Pavol Barabáš, či Tomáš Hulík. Majo Chudý je možno ďalším z nich? :D

Možno.. Tak moje sekvencie tiež zdobia zopár dokumentárnych filmov. Taktiež reklamné spoty na televízory od popredných svetových výrobcov, či športové oblečenie. Poväčšine je to všetko v zahraničí. Tiež sa moje videá premietali na veľkých plátnach filmových festivalov v Taliansku, vo Francúzku, v Španielsku, ale aj na festivaloch s horskou tematikou u nás. Na Slovensku napríklad zdobia videoklipy od Kaliho alebo od Bystríka. Podľa portálu day-lapse som už zaradený v timelapse múzeu a momentálne som na 18tej priečke v rebríčku Best Time-lapsers of The World. !!!

ŞPeter Kovacik

Plány do budúcnosti? Máš niečo rozrobené, alebo niečo plánuješ?

Asi pred dvoma rokmi som dostal nápad na jeden projekt. No za dva roky som spravil asi dve sekvencie, tak sám som zvedavý kedy a či vôbec ho dokončím. Pre jeho dokončenie už budem musieť vycestovať aj do zahraničia. Teraz, keď už nenaháňam „zopár okamihov“ by na to aj bolo viac času. Na svete však niečo podobne ešte nie je, teda aspoň som si nevšimol nič podobné v časozbernom prevedení. O čo ide, zatiaľ nechám v tajnosti, aby som svoje publikum neokradol o prekvapenie.

Máš na záver nejaký odkaz, možno tip pre ľudí, ktorých láka timelapse a fotografia? Čomu by sa mali obzvlášť venovať, prípadne ako začať, ako sa presadiť?

Nerozmýšľať nad tým, nešpekulovať, len zbaliť “vercajch” do batohu a vyraziť do terénu. Ak človek nad tým dlho rozmýšľa a kladie si otázky typu „čo ak…?“, „oplatí sa to?“, postupom času bude nachádzať odpovede, ktoré ho budú odrádzať. Nenechať sa odradiť negatívnym prístupom ľudí v okolí a na FB. Nehrať sa na TSO Photography, ale vytvoriť si svoju vlastnú cestu, svoj vlastný cieľ a za ním si kráčať aj keď cieľ bude v nedohľadne. Timelapse nie je záležitosť na jeden víkend. Nebáť sa kritiky pri prvých pokusoch, ale naopak byť vďačný. Ľahko si človek uvedomí, či je kritika opodstatnená alebo nie. Ak nie, hodiť za hlavu, ak áno, zobrať si ponaučenie a v budúcnosti sa danej chybe vyvarovať. Teória je fajn, no skúsenosti sú na nezaplatenie…


Pozri si najnovšie Majove video Few Moments 3 a určite kukni aj Majov facebook alebo web