Najnovší dokumentárny film Pavla Barabáša mieri do kín. Salto je kráľ bude mať premiéru už 13.8.2020 v kine Lumiére, Bratislava o 19.30. Dokument si budete môcť pozrieť vo viacerých mestách, kompletný zoznam nájdete tu – PREMIETANIE V KINÁCH.
Čo o novom filme povedal jeho autor si prečítajte nižšie.
Najvyššie vodopády sveta a ich zlaňovanie. Čo si pod tým predstaviť? Neskutočnú scenériu, adrenalínový zážitok alebo div sveta, ktorý bežný smrteľník nepresiahne? A predsa existuje partia kamarátov, fanatikov a bláznov, ktorá nepostihnuteľnú kategóriu ovláda takmer dokonale. Ich spoločnou výzvou je objaviť, dosiahnuť a splynúť s nespútanými vertikálnymi živlami. Cesta k nim predstavuje často výpravy do neznáma, kde ani najdôslednejšia príprava negarantuje tušený cieľ. Jedinou ich istotou je sila priateľstva, maximálna dôvera a cit spolupatričnosti. Bude to však stačiť na prejdenie najvyšších vodopádov sveta?
ZMENÍ SA PORADIE NAJVYŠŠÍCH VODOPÁDOV?
Geografické rekordy Zeme sú známe: najvyššia hora – Mount Everest, najdlhšia rieka – Níl, najvyšší vodopád – Salto Angel. Spochybnenie prvenstva kráľa vodopádov českými geodetmi nás šokoval. Za najvyšší je vyhlásený doposiaľ druhý v poradí – Tugela v Juhoafrickej republike. Mirko Dušek zistil, že sa ho ešte nikomu nepodarilo zlaniť. Organizujeme náročnú expedíciu, aby sme urobili jeho prvý priestup. Za dramatických okolností sa nám to aj darí. Pred nami je však ťažšia úloha. Aby sme mohli porovnať veľkosti oboch velikánov, musíme prejsť cez nepokojnú Venezuelu a zlaniť novou slovenskou cestou Salto Angel.
O EXTRÉMNOM NAKRÚCANÍ
Sú dokumentárne filmy, v ktorých nie je nič inscenované, nevznikajú, ani nemôžu vzniknúť za písacím stolom. Ich príbeh píše pred kamerou sám život. Píše ich pot zmiešaný s blatom, píše ich hlad, únava zmiešaná so snami autora. A taký je i dokument Salto je kráľ nakrúcaný často v neznámom a neprebádanom teréne, v kolmých pralesoch, v padajúcej vode. Je za ním mnoho náročných a neistých expedícii, niekoľko pokusov, neúspechov, ale i vzrušujúcich osobných víťazstiev.
SALTO ANGEL ZLANILI PRVÍ SLOVÁCI
Najvyšší vodopád Salto Angel pozná každý z učebníc zemepisu. Keďže bol letecky objavený až roku 1935, patrí mu označenie – jeden z posledných svetových geografických rekordov. V roku 1949 sa podarilo zmerať jeho výšku výprave National Geographic. O 48 rokov neskôr slovenská expedícia vedená Beckom Ondrejovičom ako prvá v histórii prešla tajomnú stolovú horu Ayuan Tepuy a zlanila Salto Angel, ktorý z jej hrany padá. O pár rokov neskôr som s Beckom prechádzal inú časť tejto hory a zlanili sme iný neznámy vodopád Salto Poso. Vznikol z toho film Amazonia vertical, ktorý dostal za svoju autenticitu aj národnú cenu Slnko v sieti. Vtedy som ešte netušil, že prechodom najvyšších vodopádov sveta sa budem v budúcnosti viac venovať.
O EXPEDIČNOM KAŇONINGU
Prestupovanie divokých kaňonov nás začalo stále viac priťahovať. Odkrývali sa nám zákutia, ktoré bežný človek nemá šancu vidieť. Expedičný kaňoning spojený so zlaňovaním vysokých vodopádov skrýva v sebe viac dobrodružstva. Sú to miesta ďaleko od ľudskej civilizácie, v nedostupných končinách. Logistické zabezpečenie ich zlaňovania je komplikované, technicky veľmi náročné, s veľkými nárokmi na materiálne vybavenie. Sú to vždy viacdňové projekty, ktoré majú nielen zložitý prístup, ale vyžadujú si i bivakovanie v stene vodopádu. Väčšinou na každého účastníka expedície pripadala váha materiálu okolo 30 kilogramov. S touto váhou musí účastník liezť alebo visieť aj kilometer nad zemou.
ÚSKALIA ZLAŇOVANIA
Stiahnutím lana z prvého zlanenia vo vodopáde si expedícia odrezáva možnosť návratu. Z psychického hľadiska je to náročné. Cesta späť jednoducho nevedie. Pri rozhodovaní zlaniť vysoký vodopád Trou de fer sme vedeli len to, že v tomto, vtedy najťažšom kaňone sveta, pred nami zahynulo 14 ľudí. Častokrát zlaňujeme do neznámeho priestoru, kde sa valí voda a kde nikto nevie, čo ho čaká ďalej. Každý si uvedomuje, že šanca na záchranu je tu prakticky nulová. Všetko si musíme zhodnotiť a vyriešiť sami. Bohužiaľ, problémom sme sa nevyhli ani my. Pri zlaňovaní vodopádu Tugela v Juhoafrickej republike si jeden z nás zlomil stavec. V najvyššom vodopáde Bras Magasin na ostrove Réunion som zas utopil celú filmovaciu techniku. Sú to však udalosti, ktoré nás nakoniec ešte viac zocelili.
Zlaňovanie v týchto extrémnych častiach sveta nie je prioritne o nakrúcaní, ale v prvom rade o bezpečnom prejdení a radosti, ktorá je odmenou za stres a námahu. V nedostupnej divočine je problémom okrem váhy a transportu aj dobíjanie techniky. Mimo civilizácie je expedícia niekoľko dní, ba aj týždňov. Ak prebieha projekt bez komplikácii, nájde sa trochu času aj na zdokumentovanie prechodu.
AKO VLASTNE VZNIKLA MYŠLIENKA NA FILM
Príbeh filmu Salto je kráľ sa začal, keď sme začiatkom roku 2017 narazili na množstvo článkov v českej i slovenskej tlači: „Nejvyšším vodopádem světa je nově Tugela v Jihoafrické republice.” Informovala o tom vo svojom spravodajstve ČTK. Výška vodopádu je vraj 983 metrov, čo je o štyri metre viac než má Salto Angel vo Venezuele. To tvrdila skupina českých geodetov. Hneď sme začali hľadať informácie o Tugele v Dračích horách na juhu Afriky. Ale z vodopádu sme poriadne nič nevideli, lebo je ukrytý v neprístupnej rokline. Na internetových fotografiách bolo vidno len fragmenty hornej časti. Zistili sme, že vodopád ešte nemá priestup. Tak sme začali organizovať náročnú výpravu. Nakúpili vŕtačku, nity, kilometer lán a množstvo materiálu potrebného na preskúmanie vodopádu, ktorý mal byť po novom najvyšší na svete. Po dvoch týždňoch obliehania a skúmania steny sa nám nakoniec priestup podaril. Zdokumentovali sme vodopád.
BEZ DRONU TO NEJDE
Veľkú pomoc pri prieskume, odhaľovaní problémov i samotnom nakrúcaní nám vtedy poskytol dron. Uvedomili sme si, že ak budeme chcieť nakrútiť aj Salto Angel vo Venezuele, bez dronu to jednoducho nepôjde. Nebolo by to jednotné porovnanie veľkostí oboch vodopádov. Ale problém bol, že vo Venezuele armáda zakázala používať drony. Odôvodnením bolo, že sa používajú na teroristické účely. Pred niekoľkými mesiacmi bol spáchaný atentát na prezidenta Madura. Zvolili sme si preto vstup do Venezuely cez Brazíliu, cez hranicu, ktorou prechádza množstvo utečencov, aby sme sa vyhli nepríjemným kontrolám na letisku v Caracase. Kvôli stále sa zhoršujúcej bezpečnostnej situácii vo Venezuele sa niektorí členovia expedície vzdali. Nepríjemné napätie a neistota sprevádzali expedíciu až do chvíle, kým sme prenajatými lietadielkami nepristáli pod stolovou horou Ayuan Tepuy. Sedemdňový pochod v období dažďov v bažinách, v džungli, po konároch stromov bol o pokore, hlade, pote a odriekaní. Miestami sme sa zabárali vyše kolien do blata. Nakoniec sme prišli na hranu vodopádu. Pršalo, bola hmla, vodopád nebolo vidieť. Počuli sme len obrovský hukot. Batérie dronu sa počas pochodu vybili na polovicu.
JE TO O PRIATEĽSTVE
Nie je podstatné, ktorý vodopád je najvyšší na svete, ani tento rozsudok vo filme nevynesieme. Ide nám hlavne o pocit, ktorý máme z neporušenej prírody, o symbiózu s touto nádhernou planétou, o súlad ľudí, na ktorých sa môžete aj v tých najextrémnejších situáciách spoľahnúť a zveriť im do rúk svoj život. Je to hlavne o spoľahlivých priateľoch, s ktorými uskutočňujete na prvý pohľad fantastické sny.
