Útek zo Sibíri

The Way Back, alebo po našom Útek zo Sibíri je skutočným príbehom založeným na udalostiach z roku 1940. Popisuje útek medzinárodnej skupiny väzňov z ruského gulagu. Utečenci sa vymania zo zovretia neľútostnej sibírskej zimy, prejdú oblasťou jazera Bajkal a prekročia Transsibírsku magistrálu. Pred sebou však majú ešte ďalšie omnoho ťažšie skúšky ľudskej odolnosti a vôle – púšť Gobi, Himaláje a Tibet. Zachránia sa až po 4600km v Indií.

Keďže mám rad filmy podľa skutočných udalostí, na tento film som sa veľmi tešil. Hneď ako som mal príležitosť vidieť ho, urobil som tak. A či ho odporučím aj ďalej? Neviem, moje pocity sú zmiešané.

133min deja a základne otázky zostávajú nezodpovedané!
Samotný výkon utečencov by sa dal označiť ako heroický. Ujsť s minimom zásob do sibírskej zimy by sa dnes odvážil málokto. Pokiaľ by samozrejme nešlo o život, vtedy sa limity ľudských možností posúvajú niekam inak. Ja ale nechcem hodnotiť utečencov a tobôž nie hercov, nie som žiaden filmový kritik, som obyčajný radový divák, ktorý chce vidieť dobrý film. Jedným dychom musím dodať, že film The Way Back je iba ľahko nadpriemerným.
Skoro žiadna akcia, skoro žiadne napätie, alebo vzrušenie ktoré by ma pred obrazovku priklincovalo a nútilo ma vžiť sa do osudov hrdinom, cítiť s nimi.
Áno, život v gulagu musel byť hrozný, odsúdenie za nič muselo byť hrozné, ale to sme opäť pri reálnych situáciách, nie tých filmových.
Neviem, čo presne režisér zamýšľal, ak mal v pláne spraviť film, kde si ľudia určité scény domyslia, tak sa mu to podarilo, ale je to na škodu veci.
Veď možno jedna z najdôležitejších scén celého filmu – útek z gulagu vo filme trvá asi 10sekúnd, aj to sa o ňom iba hovorí a strih nás skokom prenesie až na samotnú naháňačku medzi utečencami a ostrahou. Mimochodom, aj tá trvá extrémne krátko, podobne ako zima na Sibíri, z ktorej sú vo filme asi iba dve, tri scény a už je jar. Smutné.
Pritom výprava je famózna, príbeh dokonalý, na hercov sa dobre pozerá a scenár taký slabučký. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že na to aký je film dlhý, nezodpovedal na žiadnu zo základných otázok, ktoré by sa patrili vysvetliť. Zobrazený je iba osud hlavného hrdinu a jeho neskorší návrat do vlasti. A čo ostatní? Zvyčajne sa takto pripravuje živná pôda pre druhú časť, ale v tomto prípade pochybujem o nejakom pokračovaní – aj keď Hollywood je nevyspytateľný a človek nikdy nevie z čoho sa rozhodnú vytrieskať prachy tento raz.

Čo povedať na záver? Film The Way Back nie je vyslovene prepadák, ale nemôžem sa zbaviť pocitu, že príbeh bol natoľko silný, že sa z neho dalo vyťažiť rozhodne viac.