Výstup na najvyšší bod masívu Dachstein /2993 m n. m./ je obľúbeným cieľom všetkých, ktorých láka ľadovcová turistika, no nemôžu ísť za ľadovcom ďaleko. Výstup po hallstatskom ľadovci na vrchol Dachsteinu sa radí medzi ľahšiu ľadovcovú turistiku, takže s patričným vybavením ho zvládneš aj vtedy, ak za sebou nemáš zrovna výstupy na himalájskych obrov.
Čo do batohu?
Určite lano, cepín, mačky, paličky alebo ferratový set. Veľa vody, dáke jedlo (snacky) a minimum oblečenia, ideálne funkčné veci – tričko s dlhým rukávom, tričko s krátkym rukávom, nákrčník a nohavičky/boxerky.
Deň prvý: k vysokohorskej chate Simony Hutte
Na vrchol Dachsteinu existuje viacero prístupových ciest a majú rozličnú náročnosť. Ťažšia varianta začína od Adamek hutte (od jazera Gosausee), naopak najľahšia trasa vedie z južnej strany od Schladmingu, kde sa turisti vyvezú lanovkou. Na južnej strane začína tiež superferata, ktorá je ako stvorená pre milovníkov lezenia a fajšmekrov.
My sme sa po chvíľkovej úvahe rozhodli pre zlatú strednú pešiu cestu, ktorá vedie od chaty Simony Hutte. K chate sa dá dostať buď peši z Hallstatu (trvá okolo 6 hodín a charakterizuje ju veľké prevýšenie 1500 metrov nad morom), alebo lanovkou (3 hodiny od konečnej stanice, prevýšenie 600 metrov). Výstup na Dachstein cez túto chatu sa považuje za ľahkú ľadovcovú turistiku, a je vhodný aj pre začiatočníkov, ktorý chcú ísť prvýkrát na ľadovec, no nemajú s tým veľké skúsenosti. (Techniku istenia a pohyb po ľade by mal ale ovládať každý.)
Prehovorila som Tomáša, aby sme si prvý a najnáročnejší úsek k Simony Hutte skrátili kabínovou lanovkou. Keď sme vystúpili z kabínovej lanovky v cieľovej rovinke – stanici Gjaid Alm, privítala nás ceduľa s informáciou, že na samotnú chatu Simony Hutte sú to ešte 3 hodiny cesty.
Monotónna cesta nám ubiehala pomaly. Z každej strany nás obklopoval len deravý vápenec, ktorý celú zimu formuje ľad a sneh, a topiaca sa voda. Ak je teplo, odporúčame vziať so sebou veľa vody, po ceste nie je žiadny prameň. Žiadne lesíky ani kúsok chládku. Horská Sahara na rakúsky spôsob.
Približne po dva a pol hodine chôdze však začal mať kameň a štrk pod našimi nohami súvislejší charakter. V diaľke sme zbadali obrysy horskej chaty, a ten pohľad nás poháňal vpred.
Po polhodine sme sa ocitli v našom cieli, kde sme plánovali stráviť noc — vo vysokohorskej chate Simony Hutte. Čas pred večerou sme si krátili študovaním množstva dobových fotiek o tom, kam až v minulom storočí siahal ľadovec. Nachádza sa tesne nad chatou a veľmi rýchlo z neho ubúda.
Deň druhý: Zápchy a ľahkoodenci
Budíček nám zvonil o 6 ráno. Zdalo sa, že počasie nám opäť praje. Na oblohe ani mráčika a slnko už od rána slušne vypekalo. Turistický chodník na vrchol sa začína za chatou. Bol práve koniec augusta a sneh bol maximálne roztopený. Krátka časť chodníka nás viedla cez kamene a suť, na jeho konci sme nastúpili na ľadovec. Zapnúť sedací úväz, na nohy mačky, do ruky cepín, naviazať sa a začali sme pomaly stúpať po ľadovci.
Ľad bol zavčas rána vychladený a zamrznutý, ešte sa doň poriadne neopreli slnečné lúče a pekne praskal pod nohami. Kým sme sa však ku skale dostali, slnko začalo sneh pomerne rýchlo topiť, zabárali sa nám nohy a každý krôčik bol čoraz náročnejší. Prekonali sme poslednú trhlinu a posadili sa na miesto, kde začínalo istenie.
Trasa je označená ako zaistená cesta (ferrata) náročnosti B. Odporúča sa štandardná ferratová výstroj (sedák, ferratová brzda a helma).
Ľadovec, buď tu ešte dlho…
Keď sme sa konečne ocitli až na vrchole Dachsteinu dovideli sme až do Slovinska na Triglav, na rakúsky Grosslockner a na ďalšie vrcholy, ktoré sme nevedeli identifikovať.
Keď po približne hodine pominul najväčší nápor turistov, vydali sme sa späť dole. Opäť nazuli mačky, naviazali sa, a zišli.
Cestu po ľadovci som túžila mať čo najrýchlejšie za sebou, pretože sneh sa poobede dosť topil a všetky praskliny pôsobili hrozivejšie. Samotný ľadovec bol popraskaný omnoho viac, než zavčas rána. Keď sa doň popoludní oprie slnko, cítiť ako sa topí.
Keď sme si na chate Simony Hutte užívali západ slnka a rekapitulovali prežitý deň, sľúbili sme si, že sa sem raz vrátime — aj s deťmi. Hádam tu ten ľadovec ešte bude…aj keď pri znepokojivej rýchlosti klimatických zmien…ktovie…?
Koľko nám to celé trvalo?
Výstup na Dachstein nám zabral tri dni. Prvý deň sme sa presunuli do chaty Simony Hutte, druhý deň sme strávili ľadovcovou túrou a na tretí deň sme z chaty zišli k lanovke, lanovkou do dediny k autu a 4 hodiny sa vracali autom domov na Slovensko.
