Štvorica dobrodruhov, Martin Lučan, Andrej Marko, Stano Selecký a Mišo Tuhý sa pred pár dňami vydali na Island. Hlavným cieľom ich expedície je kompletný chodecký prechod Islandu v smere od najjužnejšieho po najsevernejší bod. Spolu okolo 600 km a 25-30 dní na ceste bez využitia akýchkoľvek dopravných prostriedkov. To o čom rok snívali, kecali a pripravovali je zrazu tu.
Island bol mojim snom
Všetko to má na svedomí Martin Lučan, najmladší člen expedície. Od minulého leta, kedy mi napadla myšlienka zorganizovať prechod Islandu, uplynulo celkom dosť času. Island bol dlhšie mojim snom, no až počas minulého leta som sa rozhodol tento sen uskutočniť. Keďsom vygooglil, že existuje niečo ako prechod Islandu, vedel som, že ďalej váhať nebudem a urobím všetko pre to, aby sa tento sen stal skutočnosťou. Mám za sebou viacero prechodov a výstupov, no tentokrát som mal pocit, že je čas na niečo”väčšie”, odísť na dlhší čas, prejsť dlhšiu vzdialenosť a počas chodenia lepšie spoznávať spoluchodcov a seba.
.jpg)
Vedel som, že nechcem ísť sám, tak som rozhodil siete medzi kamarátov, ktorí by aspoň teoreticky mohli mať záujem pridať sa. Prvého som sa spýtal Miša. Jeho rozhodovanie nebol dlhý proces, jeho odpoveď “Idem do toho” som považoval najprv za nepremyslenú a trochu som čakal, že si to ešte rozmyslí. Naštastie nerozmyslel. Stana a Palčiho som pred tým poznal len z počutia, no vedel som, že majú radi hory a cestovanie. Ich prvým váhavým odpovediam sa ani nečudujem, keby mi napísal v podstate cudzí človek a spýtal sa ma, či by som nechcel s ním ísť mesiac pešo krížom cez Island, moja odpoveď by bola asi podobná. Nakoniec po krátkom čase a presviedčaní nemohli odpovedať inak ako “Áno”.
Prechod začneme v dedine Vík, na juhu ostrova, pokračovať budeme smerom na západ pozdĺž islandskej hlavnej okružnej cesty (tzv. Ring Road) k turisticky známemu vodopádu Skogarfoss. Tu sa napojíme na turistický chodník smerujúci do vnútrozemia. Tento chodník nás povedie cez sopečné sedlo Fimmvolourhaus do Porsmorku, kde zahájime prechod turisticky najznámejším islandským trekom – Laugavegur, ktorý končí v turistickom stredisku Landmannalaugar. Odtiaľto sa vydáme naprieč krajinou ľadu, popola a prachu k jazeru Askja. Táto časť je veľmi vzdialená a neobývaná. Od jazera Askja budeme pokračovať popri jazere Mývatn k vodopádu Detifoss a ďalej kaňonom Aysbergi k moru, kde zmeníme smer priamo k severnému cípu ostrova (maják Hraunhaufnartangi). Zásobovanie potravinami počas cesty vyriešime zasielaním balíkov autobusovou dopravou na miesta: Landmannalaugar, Askja a Reykjalid (malá usadlosť na severe jazera Mývatn). Počas cesty si balíky vyzdvihneme a doplníme potraviny a ostatné potrebné veci, čo znamená, že nám bude stačiť niesť potraviny na max. 12 dní, namiesto 30 dní.
Ak sa nám podarí našu expedíciu doviesť do úspešného konca, budeme patriť medzi najmladších ľudí, ktorí dokončili tento prechod (momentálme je najmladším britský študent, ktorý dokončil prechod v 17 rokoch) a pravdepodobne budeme prví Slováci, doteraz sa nám nepodarilo nájsť žiadnu informáciu o Slovákovi, ktorý by podľahol tejto výzve…
Ak všetko dobre dopadne, bude aj film
Chalani majú v pláne natočiť o tomto prechode aj dokumentárny film. Tak im držte palce nech to všetko dobre dopadne. Aktuálne informácie a fotky z cesty môžete nájsť na ich blogu.
