Tak, splavili sme rieku Latorica ako vždy v trojici JA, ELVIS a TARA, od jej začiatku na našom území pri obci Boťany.
Pôvodný plán bol až po obec Borša, kde končí Bodrog na hranici s Maďarskom. Dovolenka začínala naozaj pekne. Nafúkli sme gumotex Pálavu, nalodili sa a vypľuli. Míňame známy most pri obci Boťany, ktorý sa spája s obcou Pstruša. Brehy sú plné rybárskych “bunkrov”, kde sa dá naozaj pekne skryť pred počasím ako v našom prípade, kde sme zakempili a v prvú noc prišla naozaj brutálna búrka, ktorá trvala do 10 hodiny budúceho dňa. Napokon sme odkotvili a vydali sa na cestu. Počasie ako v skutočnom dažďovom pralese. Dusno, horúco, vlhko a všade komáre.
Ku podivu rieka je v tomto období veľmi tichá. Žaby, hmyz a vtáctvo skoro vôbec nepočuť. Také to hluché obdobie, keď už skoro všetko vtáctvo má vyvedené mláďatá. Je to rozdiel ako na jar. Počuť plieskanie vody pri love boleňov. Z Brehov nás naozaj v hojom pošte sprevádzali rybáriky riečne, ktoré ešte kŕmili mladé. Po okrajoch rieky vidieť z mála rastlinstva, na ktoré som sa naozaj tešil.
Voda pokojná, občas dupneme do pádiel a nesieme sa rýchlejším prúdom. Z brehov nás pozoruju mladé a aj dospelé Chavkoše nočné… z diaľky z času na čas vyletí Volavka popolavá. No najväčším prekvapením pre nás bola Haja tmavá, ktorú sme zazreli dokonca dva krát a Bociana čierneho sme tiež videli. Plavíme sa ďalej. Prechádzame cez Latorický Luh, Boťanský Luh všetko v správe CHKO LATORICA. Lužné lesy plné starých stromov, ktoré prevísajú ponad breh rieky dodávaju Latorici naozajstný pocit Amazonskej divočiny. Občas vidíme z brehu dákeho toho rybára. Miesto kde sa vlieva Laborec do Latorice som nestihol cvaknuť…ani neviem prečo :D
Nachádzame parádne miesta piesčité ostrovčeky uprostred rieky…vidieť v nich stopy Vydry riečnej, ktorú sa nám ďalej pošťastí uvidieť. Vysoké bahnisté brehy nám to dosť komplikujú zakotviť.
Invázie komárov, no dačo nenormálne! V spacáku je tak horúco, že sa zabudnem a zaspím s holou pravou nohou a pravou rukou von. Ráno mám asi milión štípancov. Pri obci Brehov sa do Latorice vlieva Ondava a vytvára rieku BODROG, kde sa brehy dosť zväčšia. Splav Latorice od hranice k hranici sa nám z časti vydaril… expedíciu sme museli ukončiť v obci Ladmovce, čo je asi cca 5 km od Maďarskej hranice, kvôli hustému dažďu a vetru. Nechceli sme riskovať, že sa prevrátime na rieke Bodrog.
Splav nám trval dva a pol dňa. No určite to skúsim aj budúci rok, ale začiatkom leta alebo počas jari, keď to naozaj všetko ožíva, hniezdi, ozýva sa, pári sa to, rastie, kvitne…alebo počas obdobia Podeniek. Asi patrím k tým lokalpatriotom a môj okres beriem ako miesto, ktoré by som mal a chcem poznať a spoznávať. A splav Latorice patril jedným k tým mojím detským snom.
Určite sa táto zabudnutá časť Slovenska nemusí rovnať iným známym a krajším prírodným krásam a miestam, Slovenska, ale určite patrí svojou divokosťou a nedotknutou prírodou k tým NAJ. Určite budem spoznávať ďalej svoj okres, kraj..hocijakým spôsobom. Veľa zážitkov a veľa spomienok neviem opísať slovom.. tak len takto skromne som opísal tento náš výlet.
