Juraj “Ďurifuk” Koreň, 25-ročný študent Technickej univerzity vo Zvolene, brázdi nebesá na paraglide. Fascinuje ho sloboda tohto športu v spojení s turistikou a lezením, kempovaním. Sám seba označuje za súťaživý typ, baví ho najmä hike and fly a je v ňom úspešný. Medzi Ďurove najväčšie úspechy patrí víťazstvo na X-berg Challenge (JAR, 2016), šieste miesto, X-pyr (Španielsko, 2016) siedme miesto, Bornes to fly (Francúzsko, 2017) či 1. miesto Majstrovstvá Slovenska, kategória Šport (Slovensko, 2014)… Jurajove projekty sú naozaj obdivuhodné a aj preto robíme tento rozhovor.
Pozri si aj Ďurov facebook alebo BLOG
Ako si sa k lietaniu a cestovaniu dostal?
K lietaniu som sa dostal ako šesťročný chalanisko vďaka otcovi a staršiemu bratovi, ktorý v tej dobe zohnali prvý padák, ktorý teda viacej padal ako lietal, ale ani som sa nenazdal, už aj som nemal zem pod nohami. Let skončil po päťdesiatich metroch v kope hnoja a poznačilo ma to na celý život.
Keď to skĺbim s tým, čo mi dala mamka ako turistka, vodáčka a vášnivá lyžiarka, je jasné, že ináč to ani nemohlo dopadnúť. Keď som si prečítal Messnera, Kelleho či Maya, k bláznivým dobrodružstvám bol už len krôčik..nuž som si raz do padáku pribalil aj stan a varič a ufrnkol do Švajčiarska, na vlastnú päsť. Postupne dostávam chuť na čoraz menej známejšie pohoria a väčšie výzvy.
Videl som, že si dostal ponuku robiť podporu na Red Bull X-alps. Sám si ten závod ešte neskúšal?
Áno, už tri krát som sa prihlásil, ale nikdy ma nevybrali, ešte som pravdepodobne nedospel do požadovanej úrovne, či už technickej, alebo mediálnej. X-alps je už dlhé roky mojou životnou métou, vysnívanou a ťažko dosiahnuteľnou.
Aký je systém výberu? Má svetový paragliding nejaký rebríček ako napr. tenis? Alebo je to skôr komunita, kde sa každý s každým pozná a vie sa o kvalitách toho druhého?
V zásade má, v disciplíne hike and fly je tomu trochu inak, pretože to nie je len o lietaní, ale aj o vytrvalosti na zemi, v skúsenostiach z extrémnych situácií, vyčerpania, straty orientácie. Systém výberu je zložitý a pretekári do neho nevidia. Ale povedal by som, že je to kombinácia skúseností z lietania vo svetových veľhorách, umiestnenia z pretekov hike and fly a dôležité je aj to, aby bol ten športovec všeobecne známy vo svojej krajine.
Ako je to s paraglaidingom na Slovensku? Hlavne čo sa týka zázemia, prípadne záujmu mladých o tento šport?
Myslím že je na vzostupe, internet, lacné cestovanie a otvorené hranice zlepšujú podmienky a dostupnosť informácií pre nových pilotov. Väčšinou lietajú ľudia v rozmedzí 30-45 rokov, povedal by som. Podmienky nemáme úplne ideálne v porovnaní s alpskými krajinami, ale ako sa hovorí, ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. Najväčšie patálie robí legislatíva, ktorá nám dlhé roky nebola priaznivo naklonená, ale zlepšuje sa aj to.
Krídlo asi nebude úplne lacná záležitosť, alebo sa mýlim?
Záleží ako k tomu pilot pristupuje, či chce mať všetko najnovšie, najnovší padák, 3 kamery a najfrajerskejšiu prilbu a potom nemá za čo ísť na Donovaly či do Slovinska, lebo spláca pôžičku a musí byť za letového počasia v práci, alebo ide na to postupne a radšej investuje peniaze do skúseností a snaží sa lietať kedy to len ide. V podstate úplne nová výstroj pre začiatočníka môže stáť aj 3000 euro, ale takisto môže stáť aj tisíc, síce používaná, ale svoj účel splní.
Keď sa chcem naučiť bicyklovať, potrebujem vedieť udržať rovnováhu a ak ju nezvládnem, pád skončí odretým kolenom. Ale pri paraglidingu? Ak niečo nezvládnem, môže to mať fatálne následky.
Aj na bicykli môžeš vybehnúť do protismeru a pobozkať niekomu kapotu. Chyby sa stávajú, ale aby to bolo fatálne, musí sa ich udiať viacero naraz. Napríklad les zachránil mnoho pilotov, padák sa prevesí cez konáre a pilot sa zostane húpať bezpečne nad zemou, už len stačí zliezť a zmotať krídlo. Školské padáky /určené na výuku/ sú navrhnuté tak, aby v krízových situáciách nevyžadovali zásah pilota. Ďalej máme záložný padák, prilbu a chránič chrbtice, tie pomôžu zmierniť následky pádu.
Vo všeobecnosti si myslia ľudia, že byť vysoko je nebezpečné a pritom opak je pravdou. Kým spadneš dva kilometre výšky, máš kopec času vyriešiť kolaps krídla alebo použiť záložný padák. Z “bezpečných” dvadsiatich metrov nestihneš ani zjojknúť.
Myslíš teda, že paragliding nie je nebezpečný šport?
Myslím si, že je to jeden z najkrajších športov, aké existujú. Nebezpečenstvo hrozí – ale správnym odhadom počasia ho dokážeš minimalizovať.
Organizujú sa aj u nás podobné závody ako X-Alps? Alebo Majstrovstvá Slovenska?
Majstrovstvá Slovenska sa organizujú každý rok, občas sa konajú aj mimo republiky, kvôli lepšiemu počasiu. Máš viacero kategórií, napr. presnosť pristátia, akrobacia, cross country, hikefly. Ja som s podobnými pretekmi skončil, venujem sa len hikefly.
Minulý rok náš web mediálne podporoval Ľuboša Kraveca pri jeho pokuse Hike&Fly Slovakia. Počul si o tom, respektíve, nechystáš niečo podobné?
Ľuboš si dal s medializáciou záležať ale mohol sa radšej sústrediť na technickú stránku veci – ako voľba vhodného termínu a trať všeobecne. Slovensko pre mňa nie je výzvou, ale domácim ihriskom. Radšej mám zahraničie a neznáme, divoké, opustené miesta a vysoké hory. Snívam o veľkých výzvach ale nerád na ne príliš upozorňujem vopred, radšej potichšie, skromnejšie a potom vybaliť čo sa podarilo dokázať.
O Ľubošovom projekte Hike&Fly Slovakia si môžete viac poztieť -> TU
Máš za sebou kopec projektov, predstav nám v krátkosti tie najvýznamnejšie.
Preletel som 380km Himalájami z Pokhary takmer na východné hranice Nepálu. V búrkach, snežení a silnom vetre. Špicový zážitok, brázdiť také končiare na padáku. Podarilo sa mi uletieť najdlhší zdokumentovaný let v Nepále, 151km. O dva týždne neskôr ma ale prekonal francúzsky pilot a preto sa do Nepálu vyberiem aj budúcu jar, mám tam rozohratú partičku s Himalájami :)
Okúsil som aj extrémne preteky X-berg v Juhoafrickej Republike, kde sa mi ako prvému cudzincovi a aj prvému paraglidistovi podarilo vyhrať absolútne. Koncept pretekov je totiž v zápolení cyklistov, ultrabežcov a paraglidistov v divokom prostredí Dračích hôr o to, kto zdolá vytýčenú trať ako prvý. Tri dni, prevažne osamote v africkej buši, často bez signálu aj chodníkov. Počasie bolo zlé, vietor dul ako z dračej tlamy a takmer som skončil dolámaný na cimpr-campr. Kolaps krídla a následný pád takmer 600 metrov výšky sa mi podarilo vybrať ledva sto metrov nad zemou, dostal som sa totiž do rotoru za kilometer vysokými útesmi Drakensbergu. Podobná situácia sa ešte dva krát behom letu opakovala. Po pristátí som bozkával zem, nohy sa mi klepali ale tento let ma dostal do vedenia, ktoré sa mi podarilo udržať až do konca pretekov.
Pretekal som aj na X-pyr 2016, druhých najťažších pretekoch v hike and fly na svete po X-alps. Pretekárov vyberajú podľa skúseností takže konkurencia bola veľmi silná. Trať viedla celým masívom Pyrenejí od Atlantiku až do Stredozemného mora, dva krát som dokonca prekračoval hlavný hrebeň. Pyreneje sú známe svojimi silnými vetrami, horúčavou a ťažko dostupnými miestami. Takmer som skapal od smädu, letel som v tak silnom vetre, že všetci ostatní šli radšej 30km pešo či ulietal pred búrkou, z ktorej padali jeden a pol centimetrové krúpy len niekoľko sto metrov za mojím zadkom. Zážitok korenený adrenalínom ako sa patrí a to nehovorím o deštrukcii mojej telesnej schránky. Po týždňových galejach som skončil na šiestom mieste z 31 zúčastnených. Tento pretek si cením najviac.
Navštívil si mnohé krajiny, kde sa ti páčilo najviac, na ktorú z krajín najradšej spomínaš? Prípadne na aký zážitok?
Každá krajina, pohorie má čosi do seba, ale ešte som vysnívané nenašiel. Jeden z tých naozaj úžasných je pohľad na zapadajúce Slnko, počas posledných minút rekordného letu v najvyšších horách Zeme, Himalájach. Plachtiac ako orol v tichosti a nikým nevidený v kulise hôr je pocit fantastický a neopakovateľný.
Čo pre teba znamená paragliding?
Žijem, aby som lietal a lietam aby som žil. To je moje poslanie.
Fascinuje ma sloboda, ktorú ponúka, sloboda v prírode, horách, ktoré dokážeš preletieť ako orol len na základe svojich vedomostí a šikovnosti. Vídaš a navštevuješ miesta, o ktorých sa iným ani nesníva. Keď do lietania pridáš aj kempovanie, môžeš precestovať celé krajiny, horstvá len a len na svojich nohách a krídlach, ktoré nepotrebujú žiaden benzín.
Keď zabŕdneš do lezenia vysokých hôr, môžeš sa spustiť z vrcholu a zletieť do base campu či k autu – ako totálny frajer Mišo Sabovčík z úbočia Dhaulághirí, ktorého som k lietaniu po horách dostal a spolu plánujeme naozaj extravagantné projekty.
Jednou vetou, paragliding, to je sloboda bez hraníc. Veď nie nadarmo sa hovorí, slobodný ako vták!
Pozri si aj Ďurov facebook alebo BLOG
