“Švajčiarsky expres” a prvotriedny alpinista Ueli Steck to dokázal. V dňoch 8. až 9. októbra sa mu podaril super rýchly a pôsobivý sólo výstup južnej steny Annapurny. Niektoré médiá tento výstup opisujú, ako výstup desaťročia. Podľa Uliho slov, mal pri lezení len jednoducho šťastie, bol dobre pripravený a mal podmienky storočia.
Kedy? Kadiaľ ? S kým?
Uli cestu absolvoval úplne sám. Kanadský spolulezec Don Bowie ho odprevadil k nástupu do steny, kde uznal, že lezenie v takom teréne bez istenia je nad jeho sily. Uli prestúpil priamou líniou v južnej stene medzi Anglickou a Japonskou cestou. O túto diretissimu sa v roku 1992 pokúšali Francúzi Jean – Christophe Lafaille a Pierre Beghin. Ich expedícia však skončila tragédiou, Beghin sa zrútil a zranený Lafaille zázračne prežil štvordňový zostup stenou.
Ako a s čím absolvoval cestu?
Pochopiteľne bez kyslíka a ako je u neho zvykom veľmi rýchlo. Cestu na vrchol a späť do základného tábora zvládol za 28 hodín! Bivakoval iba raz a stan si postavil v závetrí v ľadovej trhline. Ak vás zaujíma čo sa skrývalo v Uliho batohu tak so sebou mal: 60 metrové lano s priemerom 6 mm (nepoužíval ho), 2 skrutky do ľadu, 5 skôb, pár karabín a slučiek, nôž, helmu, mačky, 2 ľadolezecké cepíny, sedák, viacvrstvové oblečenie vrátane spodnej bundy, vrchnú Primaloftovú bundu, teplé palčiaky a slabšie prstové rukavice, lyžiarske okuliare, slnečné okuliare, stan, varič, plynovú kartušu, satelitný telefón, krém na opaľovanie, čelovku, náhradné batérie, lekárničku, 6 energetických POWERBAR tyčiniek, 3 energetické gély, 2 dehydrované pokrmy Peronin a 100 g syra.
Nebola to len prechádzka ružovou záhradou
Vyskytli sa aj problémy… Zo steny mu zahučal foťák a tiež jedna vrchná rukavica, ktorú si musel prehadzovať z jednej ruky na druhú podľa toho, ktorú mal viac zmrznutú.
Uli svoj výstup ohodnotil na stupnici od 1 do 10 takto: zábava za 8 bodov, bolesť za 5 bodov a risk za 7 bodov. Za všetko však hovorí jeho vyhlásenie:”Toto je môj najkrajší zážitok!”
zdroj:/planetmountain.com/ a /lideahory.cz/
