Viete si predstaviť, že by ste vymenili svoje auto za bicykel? Prepravovať sa na bicykli do práce, do obchodu, na výlet, kamkoľvek. Karol Voltemár tento životný štýl zobral naozaj vážne, povedal si, že má dosť bicyklovania „okolo domu“ a vybral sa na dlhšiu cestu. O dosť dlhšiu – strihol si to rovno okolo sveta. Momentálne má na svojom konte už 50 000 km a čo všetky zažil na svojej ceste cez Severnú Ameriku sa dočítate nižšie.
Čas beží a pomaličky som sa na mojej ceste okolo sveta prebicykloval až do Severnej Ameriky. Samozrejme nebicykloval som cez more. Cestujem nielen na bicykli, ale aj inými dopravnými prostriedkami. No na tachometri môjho najobľúbenejšieho dopravného prostriedku mi za chvíľku nabehne číslo 50 000 km. To je vhodný čas zrekapitulovať trošku tento “výlet” po Severnej Amerike.
Na ceste som prešiel cez Kanadu a väčšinu plánovanej trasy v Spojených Štátoch. Priletel som koncom apríla 2015 do Vancouveru z mesta Kuala Lumpu v Malajzii. Mal som šťastie a neplatil za bicykel a nadváhu nič. Dievčinu, čo riešila letenku a batožinu, zaujímali viac pečiatky v pase ako môj bicykel. A je ich naozaj neúrekom za posledných 29 mesiacov na cestách.
Objednal som z Nemecka nové komponenty a tajne dúfal, že priletia skôr ako ja. Nakoniec sa to podarilo a mohol som v Kanade poskladať takmer nový bicykel. Jediné čo sa drží od začiatku je rám a nosiče. Kolesá šliapú ako hodinky a po 11 000 km v Oregone som vymenil zadný plášť. Štyri defekty za 10 dní ľahko presvedčia.
Naprieč Kanadou na bicykli
Úvod v Severnej Amerike bol tvrdý. Počasie na jar v Kanade bolo chladné a zopár dní som mal teploty niečo nad nulou. Trpeli hlavne moje kolená, ktoré dostali teplotný šok a pravdepodobne prechladli. Týždeň som sa z toho dostával. Pravidelné správne cvičenie, výživa a mazanie antizápalovou masťou zabrali a mohol som sa do toho viac oprieť. S bolesťou sa horšie šliape.
Cestovanie na bicykli v Bristskej Kolumbii bolo perfektné. Je naozaj nádherná. Jazerá, kopce a príroda. Určite by som sa sem ešte vrátil. Trošku som tam potlačil bicykel cez sneh. Prešiel som do Alberty, kde som zdolal najvyššie položenú spevnenú cestu v Kanade. Poriadne som sa pár hodín zapotil. Sneh bol vysoký a mokrý. Nakoniec som to zvládol a zjazdoval dole, pričom sa ma zľakol aj jeden medveď.
Posledné zaujímavejšie miesto v Kanade bol kaňon Drumheller a potom ma čakali pláne, polia a občas nejaký ten ranč. Okrem toho množstvo dobytka, ropných veží a cesta. Občas mi cestu skomplikovala silná búrka alebo dážď. Nakoniec som s vypätím všetkých síl v protivetre dobicykloval až do Winnipegu. Cestou som stretol zopár skvelých ľudí, ktorí mi pomohli a som im za to veľmi vďačný.
Spojené Štáty z východu na západ a zo severu na juh
To znie ako komplikovaná logistika a aj je. V úvode som to zobral z Winnipegu na juh do Minessoty a Wisconsinu. Špecifické sú hlavne krásnymi jazerami, ktorých tu je veľmi veľa (vyše 10 000) a občas som našiel skvelú cyklo cestu. Najdlhšia viedla lesom a okolo množstva jazier a dlhá bola vyše 160 km. Cez jazero Michigen som sa preplavil do Michigenu, kde som skoro stretol tornádo, ale bolo pár kilometrov vedľa. No aj tak som musel hľadať úkryt, s ktorým mi pomohli skvelí ľudia. Na chvíľku som si potom odskočil do Kanady a prebicykloval k Niagarským vodopádom.
Odtiaľ sa začala moja cesta na východ do Colorada, kde ma čakali nekonečné polia a pláne. Hlavne kukurica, sója a občas pšenica. V rámci kultúry na mňa občas zaútočili psy, alebo ma skoro zrazil nejaký “ohľaduplný vodič”. Najhoršie to bolo v Indiane. Prespával som klasicky, na zemi v spacáku, u ľudí alebo v hosteli, či moteli. V Amerike treba makať, lebo nič nie je zadarmo. Pre našinca je to veľmi drahá krajina. Na stredo západe bolo horúco a veľmi vysoká vlhkosť. To komplikovalo bicyklovanie, ale zvládol som to, ale potil som sa výrazne viac ako som zvyknutý.
Ďalší problematický prvok pri cestovaní na bicykli v týchto častiach Ameriky je jedlo. Hlavne ak uprostred ničoho nie je možné zohnať jedlo alebo ísť si nakúpiť do reálneho obchodu. Ak náhodou možnosť mám, nedá sa na bicykel veľa zobrať. Jedlo bolo pre mňa na tejto časti dosť veľká prekážka. Na výber bol “pestrý jedálniček” z možností – jedlo na benzínke, v malom obchodíku alebo nejakom rýchlom občerstvení. Našťastie som občas stretol skvelých ľudí a mohol si dopriať americkú domácu stravu ako napríklad burger z Nebrasky a pod. Nakoniec som boj s vetrom nevzdal a dorazil do Colorada, kde sa pridal ku mne Daniel z Winnipegu.
Zdolali sme najvyššie položenú spevnenú cestu v Spojených Štátoch (3713 m) a prebicyklovali krásne hory v Colorade. Cez vyprahnuté kaňony sme sa dostali do Wyomingu a vyprahnutou krajinou došli pod špice kopcov národného parku Teton. Veľmi krásne, ale žiaľ trošku v dyme s požiarov. Skončili sme v meste Jackson, ktoré bolo najdrahším a najkomerčnejším miestom na mojej ceste. Nakoniec sa táto beznádejná situácia vyriešila, že sme sa pridali na nejakú párty a mohli u borcov prespať. Druhý deň sme išli na splav po rieke Snake.
Prebicykloval som cez Yellowstone, kde bola krásna príroda a gejzíry. Pár dní po tom, ako som tam kempoval, tam niekoho zabil medveď. V prírode treba byť opatrný. Cestou do Seattle som ukončil svoju púť na západ.
Posledné týždne som na ceste do San Diega. Prešiel som Washington, Oregon, a už som v Californii. Požiare ma opäť dobehli v Oregone. Prebicykloval som cez kopce až k jazeru Crater, ale bolo mierne v dyme, no inak skvelý zážitok. Cesta zo severu na juh je veľmi hornatá. Za dva dni budem v meste San Francisco a odtiaľ po chvíľke oddychu vyrážam na juh.
To bolo v skratke mojich posledných niečo cez 5 mesiacov v Severnej Amerike a zďaleka nie som na konci cesty. Hodnotím túto časť cesty pozitívne, aj keď ma stála veľký kus z môjho rozpočtu. Spoznal som množstvo skvelých ľudí a získal nových priateľov. Videl som množstvo krásnych zákutí a miest. Bicyklovať cez veľmi veľa skvelých miest v Severnej Amerike nemám možnosť každý deň. Teším sa na ďalšie výzvy, ktoré mi cesta prinesie. Čaká ma ešte Stredná Amerika a Karibik s Heni a potom Južná Amerika, Maroko a Európa. Záver cesty je otvorený, podľa toho ako sa to celé vyvinie.
Viac info o Karolovej ceste nájdete na jeho webe alebo facebooku.
Pozrite si aj krátke video o 27 krajinách a vyše 18 mesiacoch Karola na cestách. 
