Karol Voltemár, obyčajný, aktívne žijúci človek zo Slovenska, sa rozhodol pre sólovú expedíciu na bicykli okolo sveta. Naplánovaná trasa meria viac ako 80 000 kilometrov, prechádza cez viac ako 80 krajín a na ceste bude viac ako 3 roky. Momentálne sa Karol nachádza v Austrálii a na svojom blogu v skratke zhrnul 300 dní svojej cesty.
Momentálne sa nachádzam v Austrálii, kde som si užil niekoľko dní cyklocestovania v daždi, páľave, s vetrom aj protivetrom, hladný aj sýty. 10 mesiacov cestujem na bicykli a inými dopravnými prostriedkami po svete. V sedle bicykla sa mi podarilo stráviť viac ako 860 hodín a prešiel som viac ako 15 000 km. Čísla, sú pre niekoho, kto nejazdí na bicykli možno nepredstaviteľné. No nie je to vždy iba o kilometroch, ale je to súčasť cesty. Stále je predo mnou dlhá cesta a veľké dobrodružstvo. Tento projekt je hlavne o cestovaní, objavovaní neznámeho, konfrontácii s rôznymi kultúrami a porovnávaním rozdielov v spoločnosti po celom svete. Sám len s mojim bicyklom a ľudmi, ktorých stretnem alebo sa na chvíľku stanú súčasťou cesty. Čeliť denným problémom a výzvam a pritom je možné spoľahnúť sa len na seba.
Na ceste som ich videl veľa, a veľa som si z toho vzal. Napríklad aj to, že život nemusí byť jednoduchý, a to, kde a s kým žijeme veľa ovplyvňuje. Niekedy ani nevnímam jednotlivé dni, keď dorazím uťahaný tak, že nevidím. Odmenou sú niekedy krásne miesta a výhľady počas dňa, spacák alebo dobrá posteľ a jedlo. A takmer každý deň nové miesta a ľudia, ktorých stretávam.
Cesta nie je často len o zábave a príjemných momentoch. Naučil som sa byť spokojný, aj v momentoch, ktoré nie sú jednoduché. Často človek hľadá východisko a riešenie vo všetkom zlom čo sa stalo. Je veľa situácií kde musím nájsť riešenie, ak chcem pokračovať, alebo zo zlej situácie využiť to najlepšie pozitívne riešenie.
Jazdím hlavne v kopcoch, kedže sa mi ich veľmi nedarí obchádzať, ale je to nádhera. Možno nechcem. Niekedy tá najjednoduchšia cesta nie je tá najlepšia. Práve tie ťažké cesty naučia disciplíne. Pri každom stúpaní s ťažkou batožinou si uvedomujem aký som slabý a malý oproti veľkým horám a prírode. Bojujem, tak ako sa to v živote patrí, aby som každý kopec vyšiel a poriadne si ho užil. Občas to bolí, ale to patrí k cyklistike a pozná to každý, kto si tento aktívny spôsob dopravy alebo zábavy zvolil. Z Adelaide do Perthu bude aj ako taká rovinka.
Som už v 24 krajine sveta. Užívam a cením si všetky malé drobnosti, ktoré si na ceste môžem dopriať. Každá krajina je iná, ale mňa väčšinou poteší to isté. Dobrí ľudia, pomoc na ceste, dobré jedlo, sprcha, pocit z jazdy, dňa alebo toho všetkého čo prežívam. Tiešia ma drobné radosti, ktoré už dnes považujeme za bežné. Po niekoľkých dňoch bez sprchy alebo jazdy bez jedla mi prídu vzácnejšie. Najviac bez sprchy som bol len asi 9 dní.
Občas niektorí rýpu a posielajú negatívnu energiu, ale to si netreba všímať. Niekto sa občas spýta, kde som. Teda veľmi nečítajú a nesledujú. Čo v dnešnom uponáhľanom svete chápem. Nie je čas na nič, nieto na také nepodstatné veci ako cesta okolo sveta. Veď treba sa hnať za majetkom a cieľmi, ktoré sú tak dôležité. Ale možno to, že nie je času na nič niečo naznačuje a snaží sa nám ukázať, že to nemusí byť najsprávnejšie.
Žijeme len raz a preto je treba si užiť a dať šancu aj inému spôsobu života ako tomu, ktorý nám dnes spoločnosť a ľudia podsúvajú. Ako sa nám snažia povedať, že máme žiť. Každý z nás je jedinečná a užasná bytosť, ale naozaj toho vieme využiť? Život je taký, aký si ho spravíme. Vyskúšaj to inak a zmeň svoj pohľad na svet. Pridaj sa ku mne na nejaký úsek.
Tento blog píšem v pohodlí domu v Brisbane, kde som sa dostal hlavne kvôli kamarátovi, ktorý tu má rodinu. Ďakujem Ti Robo! Austrália nie je pre našinca jednoduché miesto na cestovanie niekoľko mesiacov a hlavne ak je projekt, ktorý plánujem o cestovaní viac ako 1000 dní. Najkrajšie čo človek na ceste môže objaviť je dobré srdce a hlavne skutky ľudí, ktorí len nekecajú, ale aj sa pričinia a pomôžu. Nemusia ma poznať, ale chcú. Presne toto je to dobro, ktoré človek vo svete prostredníctvom ľudí môže objaviť. Ďakujem za všetkých tých dobrých ľudí, ktorých som stretol na ceste.
300 dní na ceste? Si blázon? Možno niekomu napadne čo je zmyslom mojej cesty. Aká je pointa? Prečo mínať toľko peňazí pre nič? Ja si nemyslím, že pre mladých ľudí sú dnes podstatné veci ako auto alebo dom na hypotéku. Dôležité je naučiť sa na sebe makať, trošku si užiť, získať alebo naučiť sa niečo, čo môžeme spoločnosti, svetu alebo svojim deťom ponúknuť a vrátiť späť za to, že môžeme žiť a dýchať.
Tento projekt má za jeden z cieľov ľuďom ukázať, že nič nie je nemožné a všetko sa dá, ak akúkoľvek myšlienku začneme rozvíjať a realizovať krok po kroku. Nič nepríde bez myšlienky a tvojej enegie, ktorú do toho vložíš. Kto čaká, sa nedočká, treba konať. Dá sa žiť aj inak a aj nepredstaviteľné môže byť ťak blízko, ak sme odhodlaní. Ak sa vám páči môžete podporiť tu zakúpením jedného dňa na ceste.
Koľko ľudí podľahlo spoločensky tolerovaným normám, systému alebo spôsobu života aj napriek tomu, že s nimi nesúhlasí alebo v nich nevidí štastie. Štastie sa nedá kúpiť a dnešný spôsob žitia ho veľa neponúka. Z nešťastia a teda zlej energie v nás máme choroby, sme obézni, nevieme čo so životom a ženieme sa za materiálnymi vecami s konzumným spôsobom života. Treba si vyberať a to dobre a mysli na to, že každé rozhodnutie ovlpyvňuje cestu, po ktorej kráčaš.
Ale naopak, na ceste krátkej alebo dlhej či už s bicyklom alebo bez, môžete spoznať viac samého seba a svet. Jazda na bicykli navyše pomáha zlepšiť kondíciu a upevniť zdravie. Je viac čas rozmýšľať o všetkom možnom a samozrejme na sebe mentálne, či fyzicky pracovať. Spoznávaním sveta a ľudí získavame know how, ktoré inak nemáme šanču získať.
Na bicykli si môžem vychutnávať slobodu rozhodnutí a pohyb po krajine, rýchlosťou, pri ktorej si ju môžem poriadne užiť. Na ceste som išiel vlakom, lietadlom, stopom, peši, busom, ale bicykel je stále pre mňa najideálnejší prostriedok. Vychutnávam si krásu cyklistiky a jednotlivých krajín, kultúr, ľudí a nádherných scenérií. Prekonávanie samého seba, prekážok na ceste, denných malých výziev a vyrovnávanie sa so stereotypom a samotou. Naučí to mnoho.
Doteraz som si vymieňal vlastný čas za peniaze formou práce. To je podstatné. Život je hlavne o práci, ale je dôležité, aby sme robili to čo nás baví a v čom vidíme zmysel. Teraz si za trošku peňazí kupujem čas a slobodu. Ďakujem rodine, priateľke a ľudom okolo projektu, že sú so mnou. Ďalej aj partnerom projektu, ktorý poskytli na začiatku materiálne vybavenie alebo zľavy a ľudom, ktorí si zakúpili etapu. Najviac ma zatiaľ sklamalo veľa “akože priateľov,” ľudí, ktorí ma poznajú, prípadne sme spolu aj bicyklovali, a to havne ich správaním a rôznymi poznámkami. Je to typická slovenská vzorka, ktorá našťastie nie je podstatná a dufam, že nie väčšinová. Ešte že svet je plný skvelých ľudí a na nich sa treba zamerať. Jednoducho si ju netreba všímať, ale niekedy sa to prehliadnuť nedá.
Cítim sa skvele a aj napriek tomu, že som mal nehodu a bol okradnutý, sa snažím myslieť vždy čo najpozitívnejšie. Svet nie je všade rovnaký a analýzou ľudského správania sa získavam väčší nadhľad a uvedomujem si, kde a ako chcem žiť. Nasleduje prechod na bicykli cez celú Austráliu a potom sa vraciam na takmer celý rok do Ázie. Budem cestovať a bicyklovať v Nepále, Číne, juhovýchodnej Ázii. Potom, ak sa nič vážne nestane, ma čaká prechod Ameriky.
Priebeh cesty a fotky nájdeš tu: 
alebo
