Už 23. februára odštartuje najťažší a najnebezpečnejší zimný závod na svete, ktorý prebieha v nehostinnom prostredí Aljašky – Iditarod Trail Invitational. Je označovaný za posledný naozajstný závod a tento titul mu právom patrí. O aký ťažký a extrémne náročný závod sa jedná, svedčí i fakt, že od svojho vzniku v roku 2000 do roku 2012, dokázalo trať dlhú 1000 míľ (1700 km), zvládnuť iba 42 pretekárov.
Nonstop ultramaratónsky pretek naprieč Aljaškou v extrémnych mrazoch na bicykli, pešo alebo na bežkách, absolútne bez podpory, je výzvou len pre naozajstných dobrodruhov. Jedno chybné rozhodnutie môže mať za následok stratu prsta ale i života. Keďže sa to všetko odohráva mimo civilizácie, každý pretekár sa musí spoliehať iba sám na seba. Na nováčikov čaká 560 kilometrov a na ostatných až 1700 km napospas krutej aljašskej zime, len s tým čo si človek sám vezie. Pretekári si sami volia, kedy a kde odpočívajú a kedy je bezpečné pokračovať, čo si so sebou vezú a ako veľmi chcú riskovať. Trasa nie je predpísaná, povinné sú len zastávky v niekoľkých kontrolných bodoch.
Filozofiou tohto extrémneho závodu je minimum podpory pre maximum zážitku. Pre tých, čo s touto filozofiou nesúhlasia, očakávajú značenú trasu a viac podpory, existuje veľa iných, ľahších závodov. Veľmi dobre to vyjadril jeden z účastníkov preteku Beat J:
“Účasť v tomto závode dobre zváž. Človek, ktorý nie je perfektne pripravený, si môže ublížiť. Schopnosť rýchlo a inteligentne reagovať v tých najhorších podmienkach je nutnosťou. Naozaj veľmi malá chyba, ktorá pri normálnom závode nemusí znamenať ani odstúpenie zo závodu, tu môže znamenať stratu končatiny. Si za seba plne zodpovedný. Ak sa rozhodneš zo závodu odstúpiť, môžeš mať pred sebou 80 km v extrémnom mraze a podmienkach. Pomoc môže doraziť za veľmi dlhú dobu, keď už z teba môže byť kocka ľadu. Tvoja nepripravenosť neohrozuje len teba, ale aj tých, ktorí sa ti vyrazia pomôcť – čo pre nich môže byť veľmi nebezpečná akcia. Ak napriek tomu chceš závod absolvovať, nájdi si niekoho, kto ho už dokončil a nechaj si od neho poradiť.”
Extrémny bajker Pavel Richtr sa na svojom fat biku špeciál pre jazdu na snehu, chystá na tento extrémny pretek už druhý krát. Kúzlu závodu Iditarod Trail Invitational podľahol už v roku 2007, keď sa o ňom dozvedel po prvý krát. Extrémna obtiažnosť a zdanlivá”nereálnosť” celej akcie boli pre neho obrovskou výzvou a začal snívať o tom, že sa na Aljašku raz dostane aj on. Nasledujúce roky sa na závod dôkladne pripravoval – fyzicky, psychicky aj technicky. Až v roku 2012 bol usporiadateľmi vybraný a ako jeden z 50 pretekárov sa postavil na štart. Celý pretek bol sprevádzaný mimoriadne nepriaznivým počasím. Kvôli snehovej búrke krátko po štarte a prívalom snehu museli pretekári bicykle tlačiť viac ako polovicu trate a na trase tak strávili dvojnásobok času.
Väčšina pretekárov bola nútená sa vzdať a do cieľa sa ich tak v roku 2012 dostalo len 18. Tento rok sa tak stal historicky najnáročnejším. Pri teplotách klesajúcich pod -50°C Pavel Richtr tento 560 km dlhý pretek po 6 dňoch a 18 hodinách dokončil na delenom druhom mieste. Stal sa tak najúspešnejším nováčikom v histórii.
Závod bol pre neho najsilnejším životným zážitkom a hneď po dosiahnutí cieľa vedel, že sa na Aljašku opäť vráti. A tento rok sa mu jeho sen splní. Ako úspešnému účastníkovi závodu na 560 km je mu umožnený štart v preteku na 1700 km. Opäť ho čakajú niekoľko sto kilometrovej úseky bez akejkoľvek civilizácie a možnosťou úkrytu alebo doplnenie jedla, viac ako 200 km po zamrznutej rieke Yukon, 50 km po zamrznutom Beringovom mori, únava, nedostatok spánku a permanentný stres z všadeprítomného nebezpečenstva, vlkov a agresívnych losov. To všetko pri teplotách, ktoré môžu klesnúť pod -50 °C.
