Sme dvaja mladí flegmatickí novomanželia s pozitívnym prístupom k životu, chuťou cestovať a spoznávať ďalšie kultúry. Nemáme veľa peňazí a žiadnych sponzorov, nemáme plány (pretože sme sa naučili, že aj tak na cestách nikdy nevyjdú), nie sme organizovaní, nie sme cyklisti (najdlhší výlet na dvoch kolesách boli dva dni na jazere v Rakúsku), nemáme za sebou žiadnu športovú prípravu, jazyk sa učíme po ceste a nemáme vyšší vznešenejší cieľ na zachránenie zvierat či detí na druhých kontinentoch…
Čo ale máme, je SEN, že pred usadením sa, začatím rodiny a budovaním si kariéry na Slovensku chceme zažiť niečo veľké! A práve teraz – keď nie sú vo svete vojny a hranice sú otvorené – je ten správny čas.
Dá sa to aj bez sponzorov, plánov a vznešených cieľov
Rozhodli sme sa… odišli do zahraničia a robili od rána do noci počas štyroch mesiacov, stretli tam kapitána katamaránu, ktorý hľadal posádku (nikdy predtým sme neplachtili :)) a odviezli sa na Haiti. Odtiaľ pokračovali na Kubu, kde sme na starých čínskych bicykloch bez prehadzovačky spravili 900km. Potom Mexiko a naše súčasné tátoše, na ktorých brázdime strednú Ameriku (momentálne Costa Rica s 2000km v pedáloch) a keď všetko pôjde ako má, snáď to docválame až do Patagónie v Argentíne…
Zamilovali sme sa do Kuby, našli krásu v cestovaní na bicykloch, spávame v stane, u požiarnikov, v kostoloch či u dobrých ľudí, lezieme na sopky a potom sa dva dni spamätávame zo svalovice, jeme jedlo z ulice a občas si to riadne”odserieme” :D, sme vďační za vedro s vodou na večerné opláchnutie sa, ku šťastiu nám stačia kríčky či latrína, keď nevládzeme alebo sa nám nechce, stopujeme a bez akýchkoľvek výčitiek si vychutnávame vietor vo vlasoch na korbe pick-up-u, spoznávame sa v extrémnych situáciách a ešte stále sme nemali ponorku či sme sa nepozabíjali, stretávame úžasných ľudí z radov domácich či cestovateľov a prijímame, čo nám tento svet ponúka…
Možno budeme len pozorovatelia, možno niekde niekomu pomôžeme, možno sa niečo naučíme a potom to zužitkujeme doma, možno sa vrátime ako noví ľudia… Uvidíme. Čo už ale vieme je, že skutočnosť je lepšia ako správy v médiach, kde sa vždy ocitnú smutné a negatívne informácie. Ľudia sa usmievajú a sú nápomocní aj v krajinách, o ktorých človek nepočuje nič dobré!
Na svete boli a sú veľkí cestovatelia, cyklisti a objavitelia a my sa ani len nepokúšame priblížiť k ich činom… radi by sme však inšpirovali a motivovali ďalších, ktorí majú sen, no nie sú športovci, nemajú za sebou kopu sponzorov, nie sú organizovaní… DÁ SA TO! (Aj lamy ako my môžu cestovať :D)
Na našom blogu www.cos.sk sa delíme o zážitky a vtipné, pekné či ťažké chvíľky z ciest. Nie sme spisovatelia ani profesionálni fotografi, no aj tak dúfame, že ak vás aj nenamotivujeme zbaliť batoh a sadnúť na sedanku, prinesieme aspoň trochu krásy z amerického kontinentu k vám domov.
Malá prosba na záver
Na záver máme jednu prosbu: Z cesty natáčame aj videá, no s našimi technickými možnosťami a hlavne skúsenosťami ich nevieme dobre spracovať. Ak sme zaujali niekoho zo skvelých filmárov, ktorých tu je mnoho a chcel by nám pomôcť vytvoriť niečo pozerateľné, budeme veľmi radi! (www.cos.sk@gmail.com)
S pozdravom, Evit a Janči
