Zem už od jej počiatku sprevádzajú udalosti, ktoré svojím pôsobením výrazne menia pôvodný stav prostredia. Tieto udalosti sú podľa gréckeho “kata-strofa” (zvrat, zničenie), označované ako katastrofy. Niektoré katastrofy vznikajú v dôsledku prírodnej činnosti a nemožno ich príliš ovplyvniť, iné vznikajú na základe ľudského konania a ich eliminácia je v našich rukách. Napríklad požiare, vplyvom klimatických podmienok a extrémne vysokých teplôt dochádza k požiarom, ktoré spôsobuje príroda sama, ale mnoho veľkých požiarnych katastrof si spôsobujeme sami nerešpektovaním podmienok, nedostatočnou ochranou pretechnizovaného sveta alebo len svojou ľudskou nedokonalosťou.
Katastrofy sú skutočne všade okolo nás. Existujú katastrofy kozmické, ktoré sa prejavujú najmä zrážkami mimozemských telies s planétou a tiež slnečnými erupciami, katastrofy meteorologické, kedy nás ovplyvňujú extrémne horúčavy, mrazy, dažde a povodne, búrky či prudké vetry, katastrofy geologické, z ktorých najčastejšie skloňujeme slová ako zemetrasenia, sopečné erupcie, lavíny alebo cunami. Potom sú tu tiež katastrofy technogénne, niekedy označované ako antropogénne, teda udalosti spôsobené ľudským faktorom. Medzi takéto zaraďujeme priemyselné katastrofy typu jadrových alebo chemických explózií, dopravné katastrofy, lodné a letecké a katastrofy energetické, kedy rôzne výpadky sietí spôsobujú obrovské škody. Za katastrofu možno tiež označiť násilné správanie, ako sú vojny či teroristické akcie a nemali by sme zabúdať ani na katastrofy spojené s epidémiami, pandémiami či jednoduchým premnožením živočíchov, napríklad kobyliek.
Mnohým katastrofám, predovšetkým tým prírodného charakteru, sa dá len ťažko brániť. Podľa štatistík Inštitútu UNISDR, ktorý je súčasťou OSN a úzko spolupracuje s belgickým Centrom pre epidemiologický výskum katastrof (CRED), sa počty katastrof neustále stupňujú. V rokoch 2000 až 2009 zaznamenal Inštitút celkom 3852 prírodných katastrof s obrovskými stratami na životoch a škodami dosahujúcimi 960 miliárd dolárov. Priemer katastrof v tomto období bol približne 350 prírodných katastrof za rok, pričom v rokoch 1980-1989 bol priemer”len” 165 katastrof za rok.
Nezabránime vzniku katastrof, môžeme však získať cenné poznatky
Študovaním a poznávaním katastrof celkom iste nezabránime vzniku katastrof, môžeme však získať cenné poznatky, ktoré možno využiť na prispôsobenie nášho správania a najmä k eliminácii možných škôd či obetí na životoch. Vedecké tímy po celom svete skúmajú za pomoci najmodernejšej počítačovej techniky správania a dôsledky jednotlivých udalostí, prečo k nim dochádza a ako sa im brániť. K téme vzniká mnoho odborných publikácií či televíznych dokumenty. Jedným z nich je aj ambiciózny dokumentárny seriál Mesto katastrof, ktorý sa nakrúcal v Kanade, Japonsku, na Haiti, v Amerike a Veľkej Británii dlhšie ako 6 mesiacov, a ktorý skúmal najhoršie prírodne katastrofy na Zemi.
Špeciálne postavené mesto sa stane na čas najväčším a technicky najmodernejším výskumným centrom na svete, v ktorom možno nájsť obrie simulátory hurikánu v Miami, obrovskú plošinu, simulujúcu otrasy v San Diegu, rezervoár na vodu, ktorý spôsobí povodeň a technológie zobrazujúce skutočnú lavínu.Tašky a dlaždice padajú, sklo sa sype z okien, a my sme svedkami zrútenia budov v jedinom okamihu. Počas týchto pokusov začujeme svedectvá ľudí, ktorí prežili skutočné prírodné katastrofy, čo prispieva ďalším pohľadom k pochopeniu týchto živlov a boja človeka s nimi. Rekonštrukciami následkov hurikánu Katrina, zemetrasenia na Haiti či cunami v juhovýchodnej Ázii a príbehmi preživších nás prevedie moderátor Ben Fogle, ktorý je známy z mnohých dokumentov pre televízne stanice BBC, ITV, Channel 5, Sky, Discovery and National Geographic.
Buďte svedkami detailného zinscenovania prírodných katastrof a sledujte novinku Mesto katastrof každú nedeľu od 18. augusta do 8. septembra o 18:30 hod na Viasat Explorer!
