Horúčavy, netradičné postupy a šialené riešenia bežných situácií, temperament, more a hory. Taký bol Balkán. Cesta okolo sveta na bicykli pokračuje ďalej. Viac ako 6600 km s viac ako 60 000 m nastúpaných počas 360 hodín v sedle bicykla. Dorazil som do Istanbulu a odtiaľ pokračujem cez Turecko do Gruzínska, možno Arménska a Iránu. Ak sa podarí získať víza aj Turkmenistan a Uzbekistan. Ale späť na Balkán.
Čierna hora – množstvo kopcov, kaňonov a veľa opustených miest
Oddýchol som si na turistike v Durmitore. Mal som možnosť spoznať zopár miestnych ľudí a spôsob ich života. Napriek pohnutej minulosti tejto krajiny, je vidieť že cestovný ruch sa rozvíja správnym smerom. Čierna hora je určite miesto, ktoré sa oplatí navštíviť na bicykli. Najväčším sklamaním bolo premňa hlavné mesto Podgorica. No určite stojí zato vidieť kaňon rieky Tara, pohorie Durmitor, Lovćen mesto Cetinje, Skadarské jazero a nádherné zálivy Boka Kotorská a Tivat. Držať sa treba hlavných ciest, ktoré sú takmer bez áut, okrem veľkých miest. Na ceste z Biogradskej Gory do Podgorice sú desiatky tunelov no často bez osvetlenia. Najkrajšia časť bola pre mňa cesta z vnútrozemia do Durmitoru. Musel som si kúpi a vymeniť reťaz. V krajine je ale veľmi ťažké zohnať niečo lepšie a nie to ešte na 10 rýchlostí. Kvalitné reťaze si budem musieť nechať poslať do Turecka.
Albánsko – pekná príroda, hornatý terén
Pri cestovaní cez krajinu som mal z ľudí zvláštny pocit. Chlapík z mesta za hranicou ma varoval pred množstvom zlodejov. Nebezpečenstvo je hlavne na križovatkách a v mestách. V krajine neboli takmer žiadne obchody s potravinami. Ľudia ich jednoducho predávali na ulici a ceny si tvorili podľa nálady. Príroda je pekná, hlavne vo vnútrozemí mimo hlavných ťahov. Terén je hornatý, všade krásne výhľady a scenérie. Mimo veľkých miest nájsť internetové pripojenie nie je ľahké, a tiež možnosť platiť kartou je limitovaná. Voda sa dá doplniť na pumpe, v reštaurácii či v kaviarni, ktoré sú na každom rohu. V krajine je veľa náhorných plošín s ťažkým stúpaním. Bočné cesty nie sú veľmi kvalitné, treba sa držať hlavných ťahov. Na niektorých úsekoch sú cesty v dobrom stave.
Macedónsko – priateľskí a pohostinní ľudia
Po prekročení hraníc Albánska s Macedónskom som mal znovu pocit bezpečia. Macedónsko je hornatá krajina všade je množstvo unikátnych prírodných úkazov. Nekvalitné cesty ma priviedli na diaľnicu do Skopje, ktorá bola ako cesta druhej triedy. Ľudia sú koncentrovaní hlavne v mestách a preto sa dá jednoducho spať pri ceste. V krajine sa stretáva pravoslávna cirkev s islamom a je to veľmi zaujímavé. Priateľskí a pohostinní ľudia, ktorých som stretol sa zaujímali o cestu a chceli mi všemožne pomôcť. Do tejto krajiny sa s istotou ešte raz vrátim.
Grécko – úžasná gastronómia, bohatá história
Z Macedónska som nabral smer Solún. V Grécku som si dal na pár dní oddych, keďže moje dutiny sa so snehom v Alpách stále nevedeli vysporiadať. Aktívny oddych som spojil s turistikou na najvyššie Grécke pohorie Olymp. Úžasná gastronómia, pohostinní a milí ľudia, krásna príroda a bohatá história nesklamala a oddych som si naplno užil. V Grécku som sa stretol s Helmutom. Cestuje z Rakúska a pôjdeme spolu celým Iránom až do Uzbekistanu. Cez rozhorúčené a kopcovité severovýchodné Grécko sme sa v päťdesiatkach prebicyklovali až k Tureckým hraniciam. Išli sme po prázdnej ceste pri Bulharských hraniciach. Nebolo to jednoduché, keďže sme mali protivietor s nárazmi až 60 km/h. Pobyt znepríjemňovali aj komáre.
Istanbul – džungľa plná áut
V Edirne sa k nám pripojil cyklista Tomáš zo Slovenska. Odtiaľ pokračujeme v trojici smer Istanbul. Vietor fúkal zo severovýchodu a je stále silný. Odoberalo nám to na sile, no po dvoch dňoch sme konečne dorazili do Istanbulu. Premávka 50 km pred cieľom bola šialená. Džungla plná áut nie je pre cyklistu nič príjemné. Príjazdové cesty a výjazdy sú ako ruská ruleta. Hlavne v zjazde, kde jedna malá chybička môže znamenať veľa. Nakoniec sme to zvládli. V centre mesta nás čakala sprcha, posteľ a skvelý turecký hostiteľ.
Zatiaľ som dostal len defekty z vnútornej strany kolesa. Boli spôsobené páskou v kolese, ktorú som chcel vymeniť, no na Balkáne ju nedokážem zohnať. Plášte a kolesá plánujem vymeniť po zhruba 10 000 km v Turecku pred hranicami do Iránu. Teploty trhali rekordy a šplhali sa až k 50 stupňom takmer počas celého pobytu na Balkáne. Prespával som pri ceste, u ľudí, ktorí ma pozvali domov, ale aj v hoteloch. Nie je nič horšie ako bicyklovanie vo vysokých teplotách. Človek potom vie dostatočne oceniť tieň, dobrý spánok alebo iné malé drobnosti. Zatiaľ mám šťastie na ľudí a to je to najpodstatnejšie. Prichádzajú krajiny, kde budem potrebovať víza a ďalšie formality, ktoré mi budú trochu komplikovať život na ceste. V blízkej budúcnosti ma čaká cyklistika, turistika a posledný oddych v Turecku pred cestou do Indie, kde chceme byť v novembri.
Viac info o jeho ceste okolo sveta nájdete tu.
