Skúste si zavrieť oči a prejsť sa trošku v prírode. A čo tak vystúpiť so zavretými očami na najvyššiu horu Európy Mont Blanc. Dá sa to vôbec? A prečo by sme to vlastne robili?
Keď mi pred pár mesiacmi zavolal horolezec Zoli Pál, či by som ako filmár šiel do projektu Slepá dôvera, ktorého myšlienkou bol výstup nevidiaceho Jura Prágera na Mont Blanc, neváhal som ani na sekundu, ale úprimne povedané nevedel som si to moc predstaviť. Nezašiel by som po slepiačky ani do 100 metrov vzdialenej krčmy na pivo, nie to na najvyššiu horu Európy.
Dnes po niekoľkých mesiacoch od toho telefonátu je situácia iná. Nie len, že si to viem predstaviť, ale táto predstava sa stala realitou. 23.7.2012 sa nevidiacemu Jurovi Prágerovi spoločne so svojím kamarátom Konstantínom Kocianom, horolezcom Zolom Pálom a kameramanom Rasťom Hatiarom podarilo o 09.45 miestneho času vystúpiť na najvyššiu horu Európy Mt. Blanc. Použili pri tom výstupovú trasu tzv. Tree Monts, ktorá vedie cez dva štvortisícové vrcholy Mt. Blanc du Tacul, Mt. Maudit až končí na najvyššom treťom vrchole 4807 metrov vysokom Mt. Blancu. Okrem tejto trasy vedú z francúzskej strany ešte dve klasické cesty.
Za najjednoduchšiu je považovaný výstup cez chatu Gouter. Asi najväčším rizikom tejto cesty sú padajúce skaly v kuloári pod chatou Gouter. Často vraj treba traverzom popod kuloár v rozbitej suti doslova prebehnúť. Nevedeli sme si predstaviť, ako by to zvládol nevidiaci Juraj, a tak sme túto možnosť zamietli.
Druhá cesta, tzv. cesta prvovýstupcov ľadovcom Bossons cez chatu Grand Mulats nás lákala najviac. No po príchode do Chamonix sme zistili, že chata na tejto trase je zavretá. Ostala nám teda z týchto troch, technicky najťažšia trasa Tree Monts.
Dňa 22.7.2012 o 02.00 hod sme vyrazili z chaty Cosmique, výška 3600m. Po tme sme prekonali prvý vrchol Mt. Blanc du Tacul. Pri výstupe strmými ľadovými svahmi druhého Mauditu sa Jurovi šmykla noha. Cepín ostal zabodnutý v ľade, Juro sa trochu zošmykol, ale pripravený Zolo ho zachytil. Myslím, že nie len mne prebehla hlavou nie práve najveselšia myšlienka. Pokračovali sme ďalej. Juraj trochu stratil istotu. Na Maudite nás čakal ešte jeden náročnejší úsek – 60 metrový výlez 55 stupňovým ľadom. Potom sme už pokračovali na Mt. Blanc. Vrchol sme dosiahli o 09.45 hod.
Po náročnom zostupe, náročnejšom ako samotný výstup nás čakala ešte posledná skúška. Už veľmi vyčerpaný Juro musel prejsť záverečný ostrý hrebeň na Auiguille du Midi. Kto by povedal, že najťažšie miesto výstupu bude tak blízko od nášho cieľa – bezpečia lanovky, ktorá nás má zviezť z oblakov na bezpečnú pôdu Chamonix. Hrebeň je na dosť dlhom úseku široký len na dve chodidlá, akákoľvek chyba by mohla byť potrestaná pádom na jednu alebo druhú stranu. Naviazaní na jednom lane sme všetci štyria opatrne kráčali po hrebeni. Fúkal silný bočný vietor. Juro, ktorý bol predo mňou a za Zolom sa občas dotkol Zolovej nohy, aby vedel kde má stúpiť. Občas to vyzeralo, že stratí rovnováhu, vtedy som si len v duchu opakoval, že to musíme zvládnuť. Nakoniec sme to zvládli, Juraj Práger, ako prvý nevidiaci Slovák vystúpil na Mt. Blanc.
“Nakoniec sme to zvládli, Juraj Práger, ako prvý nevidiaci Slovák vystúpil na Mt. Blanc”
Naše pocity po návrate do Chamonix asi najlepšie vystihol Zolo: „Ďuro dnes prvý krát vstával o jednej a hneď makal, prvý krát sa triasol, keď pochopil, že bude liezť ľadovú stenu na Mont Maudit, prvý krát videl v skratke svoj život, keď sa zošuchol na ľadovci, presne tam, kde spadol serak pred dvoma týždňami a zabil 9 horolezcov. Prvý krát zažil pocit, keď strašne chce, no v tej výške to nejde a druhý krát musel prejsť ostrý nebezpečný hrebeň na Auig. Du Midi, vo veľmi silnom vetre a totálne vyčerpaný. Keď bolo po všetkom zosunul sa a niekoľko minút plakal. Ľudia sa zbehli a nechápali čo sa deje. Nám tiež vyhŕkli slzy, no našťastie sme mali okuliare a Rasťo na oku kameru. Bol to fantasticky zážitok“.
A prečo sme to robili? Môže mať vôbec niekto, kto svojím zrakom rozozná len svetlo a tmu zážitok z takéhoto výstupu? Keď som sa Jura na to opýtal, povedal mi, že svoje zrakové postihnutie berie ako boží dar. Nevidí, ale mnohé pocity vníma oveľa intenzívnejšie. S pomocou opisovania kamarátov, fantázie a predstavivosti si vytvára obraz, toho čo mi vidíme. Výstupom na Blanc si chcel splniť svoj sen, prekonať sám seba, ukázať, že plnohodnotný život môžu viesť aj handicapovaní ľudia. A možno aj mnohým zdravým ľuďom ukázal, že si majú vážiť svoje zdravie a žiť naplno.
Naša veľká vďaka patrí Katke Bažalíkovej z Treklandu na Vajanskom nábreží. Dopomohla nám splniť sen nevidiacemu Jurajovi Prágerovi a jeho tandemovému kolegovi Konštantínovi Kocianovi. Vybrali si vrchol Mont Blancu. Ďakujeme pekne taktiež spoločnostiam Millet a Petzl za kompletné sponzorstvo nášho projektu. Hrdo sme nosili kompletnú výbavu oboch renomovaných značiek.
zdroj + foto: ceper.sk
