Príroda, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú hory je nekonečným zdrojom krásy, múdrosti, pokoja a energie. Hory krásne, šľachetné, láskavé, ale aj drsné. Podvedome vrývajú do duše človeka zmysel pre krásu, jemnosť a objektívnosť.
Takto prírodu vníma, pozoruje a snaží sa zachytiť vo svojich videách amatérsky filmár, Stanislav Palúch. Šesťdesiatštyri ročný dôchodca, stále aktívny športovec a turista, ktorý má najradšej naturálnu kulturistiku, sa filmovaniu venuje od Vianoc 2004. Vtedy dostal pod stromček svoj prvý fotoaparát, vytvoril svoje prvé video a dnes má na konte niekoľko zaujímavých videí. Momentálne pripravuje amatérsky dokument o NPR Rozsutec, ktorý chce zachytiť vo všetkých ročných obdobiach.
Filmárske začiatky bývajú vždy ťažké
Prečo sa venujem práve filmovaniu? Na túto otázku nemám jednoznačnú odpoveď. Niečo, čo neviem presne popísať, ma nútilo brať foťák so sebou a robiť krátke videá – dokumentovať si moje túlanie sa prírodou, najmä výstupy na štíty Vysokých, Západných Tatier a Malej Fatry. Na Vianoce 2007 som dostal kameru Canon HV 10 čo ma ešte viac vtiahlo do tvorby videa. Hovorím si, kameru mám, tak idem do toho. Moje filmárske začiatky boli asi také ako u väčšiny amatérskych tvorcov. Myslel som si, že robím pekné videá, ale keď som ich začal upravovať zistil som, že to nie sú videá, ale chaos. Ale ten chaos mi začal pomaly otvárať oči. Hovorím si musím sa začať učiť od tých, ktorí to už vedia. Začal som sledovať v TV dokumenty o prírode a všímal som si najmä prácu s kamerou. Takto to robím až do dnešných dní. Ale či sa to niekedy naučím to ukáže budúcnosť.
Ste Žilinčan – je teda Malá Fatra Vašim obľúbeným pohorím?
Áno som Žilinčan a mojím obľúbeným pohorím je Malá Fatra. Ale tu musím povedať, že nedávam absolútnu prednosť žiadnemu Slovenskému pohoriu lebo všetky naše pohoria sú skvosty prírody. Prečo práve Malá Fatra? Preto lebo to vyplýva z môjho momentálneho zámeru, pokusu, spraviť amatérsky dokument o NPR Rozsutec a zahrnúť do toho všetky ročné obdobia.
Točiť filmy a videá o prírode je niekedy ako beh na dlhú trať. Čo si od takého projektu sľubujete a čo Vás motivuje opakovane chodiť na rovnaké miesta?
Áno, točiť videá o prírode v podobe amatérskeho, ale aj profesionálneho dokumentu je veľmi ťažké. Treba nazbierať niekoľko desiatok hodín materiálu. K tomu treba mať veľa šťastia, času, trpezlivosti a opakovane chodiť na rovnaké miesta. Najlepšie by bolo tam nechodiť, ale rovno žiť. Hovorím o sebe, že som natočil niekoľko hodín materiálu a ak mi to vyjde, tak ešte niekoľko hodín natočím, aby bolo z čoho vyberať. Ale to nič nie je v porovnaní s Pavlom Barabášom, ktorý natočil 300 hodín materiálu do filmu Premeny Tatier a potom vybral z toho necelých 13 minút. Čo si od toho sľubujem? Mojím cieľom je propagovať nádhernú slovenskú prírodu a podeliť sa o všetku tu krásu so všetkými, najmä s ľuďmi, ktorí stále milujú prírodu, boli aktívni turisti, ale zo zdravotných alebo iných dôvodov im to už nie je umožnené. Preto sú aj moje videá ladené romanticko-dokumentárne.
“Barometrom môjho filmárskeho úspechu je divácka odozva. Nie som pyšný ani na jedno z mojich videí, lebo so všetkými som nespokojný. Za čo som ale veľmi vďačný, je veľká podpora zo strany mojej rodiny, za čo im ďakujem.”
Ako dlho sa na filmovanie pripravujete? Máte dopredu premyslený/napísaný scenár, ktorého sa striktne držíte alebo viac improvizujete?
Príprava na filmovanie je individuálna. Keďže terén, v ktorom sa budem pohybovať poznám, tak si v duchu premietam miesta odkiaľ budem robiť zábery. Áno, scenár mám dopredu premyslený a u posledných dvoch videí Jar v modrom a NPR Rozsutec aj napísaný. Pri samotnom filmovaní sa nedržím striktne scenára lebo mi príroda ponúka aj možnosť improvizovať, čo aj využívam. Škoda by bolo prísť o zábery, ktoré sa môžu hodiť.
A čo Vaša filmová technika? Používate najnovšie technické vymoženosti, alebo ste príkladom toho, že nie iba s najdrahšou technikou sa dajú spraviť kvalitné filmy?
Moju filmovú techniku radím do nižšej strednej triedy. Ďalšiu kameru som dostal na šesťdesiatku v hodnote asi 700 dolárov a doplnky ako ND a polarizačné filtre, makro objektív, širokouhlý objektív atď. Musím ale o sebe povedať, že túžim po lepšom (drahšom) technickom vybavení. Napríklad: kamera slider-i alebo kvadrokoptére. Drahá technika však vôbec nie je zárukou kvalitných filmov, jedine kvalitného obrazového výstupu.
“Kvalita filmu je podmienená, poviem to tak jednoducho, videním a cítením. Premyslenými zábermi s dobrou kompozíciou, strihom a výberom hudby.”
Koľko materiálu bolo potrebné natočiť na Váš posledný film – NPR Rozsutec? Koľko času ste venovali jeho spracovaniu?
Doposiaľ som natočil 54 GB materiálu. Ak sa mi to podarí bude GB oveľa viac. Ako som už spomínal v NPR Rozsutec by mali byť zachytené všetky ročné obdobia. Zatiaľ mám časť jari a leta. Jeseň relatívne celú. Zimu len začnem. Zo zimy mám trochu obavy lebo filmovať chodím na 90% sám, čo nie je moc dobré. Neviem koľko hodín som to strihal, ale zamestnávalo ma to tri týždne.
Zaujal Vás v poslednej dobe nejaký dokumentárny film – napríklad aj z nášho webu, ktorý by ste chceli ľuďom odporučiť?
Rozhodne film Nízke Tatry srdce Slovenska od Braňa Molnára. Od amatérskych tvorcov mám rád videá Vlada Vričana.
Aké sú Vaše plány do budúcnosti? Máte prípadne nejaký nesplnený filmársky sen?
“Mojím veľkým snom je ísť na filmovačku s profíkmi, zažiť to s nimi, učiť sa od nich a poriadne si to vychutnať.”
Čo sa týka plánov do budúcnosti určite budem nadaľej robiť videá na oslavu slovenskej prírody. Robiť videá samozrejme pre všetkých, ale najmä pre tých, ktorí sa z rôznych dôvodov nemôžu túlať po prírode (mám na to veľmi silný dôvod). Na záver spomeniem jeden z mojich pripravovaných projektov o Roháčskych plesách (ja viem, nemám ešte ukončený projekt Rozsutec a už rozmýšľam nad ďalším).
