Život vo Volovských – prírodopisný dokumentárny seriál približuje unikáty prírody a života vo Volovských vrchoch

Volovské vrchy sú rozsiahlym horským celkom vo východnej časti Slovenského rudohoria, patriace k Západným Karpatom. Pohorie sa člení na sedem podcelkov: Havranie vrchy, Knola, Zlatý stôl, Hnilecké vrchy, Pipitka, Kojšovská hoľa a Holička.

Štvordielny prírodopisný dokumentárny seriál s názvom Život vo Volovských približuje unikáty prírody a života tohto krajinného celku a jeho hlavným zámerom je priblížiť autentickú karpatskú prírodu, podporiť rozvoj prírodného turizmu a ekologické vzdelávanie v školách okresov Spišská Nová Ves a Gelnica.

Zivot vo Volovskych foto JH 1 media

Zbojnícka dolina

Prevažná časť Volovských vrchov je zalesnená najmä smrekom, jedľou a bukom. Prvé kroky seriálu vedú trasou zo Smolníckej píly cez Zbojnícku dolinu až po najvyšší bod rezervácie Kloptaň, kde spoznávame biotop, objavujeme pralesové zvyšky, jazvečí hrad a nádherný deň môžeme ukončiť oddychom spojeným s úchvatnými výhľadmi z vrchu Kloptaň.

Vlci a hlucháň na Hekerovej

V druhej časti sme sa vybrali na ranné pozorovanie do lokality Biele skaly a Hekerová, kde dlhodobo pozorujeme pobytové stopy Vlka dravého a taktiež sme zaznamenali výskyt chráneného druhu najväčšieho tetrovitého vtáka Hlucháňa hôrneho.

Banské chodníčky

Vo Volovských vrchoch sa už od stredoveku ťažilo zlato, striebro, meď, ortuť a železná ruda. Najvýznamnejšie banské oblasti sa viažu aj na okolie niekdajšieho hlavného banského mesta Gelnica. Aj preto sme jednu z častí venovali tejto tematike a v tretej časti seriálu vás zoberieme na banské chodníčky v lokalitách Slovenské Cechy, Mokré pole a čarovného Turzovského jazera.

Vtáctvo a zvuky lesa

Na území pohoria sa nachádza aj vtáčie územie, ktoré je jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov ako sú bocian čierny, včelár lesný, sova dlhochvostá, žlna sivá či výr skalný. V poslednej časti seriálu sme sa preto vybrali do lokalít medzi Poráčskou a Lacemberskou dolinou s nočným pozorovaním a počúvaním vtáctva a zvukov lesa v okolí Suchinca a Slovinskej skaly.

Starovodské jedliny a Volovec

V časti seriálu s poradovým číslom päť zavítate aj do obce Stará Voda, dedinky skrytej pod úpätím najvyššieho vrchu Zlatý stôl.  Na severozápadnej strane tohto najvyššieho vrchu Volovských vrchov sa rozprestierajú územia európskeho významu Starovodské jedliny. Predmetom ochrany sú pestré lesné spoločenstvá, zložené z bukových, jedľovo-bukových, lipovo-javorových a smrekových lesov.

Cez Jaminu, Žobrácku poľanu, Ramzovú až na hlavný hrebeň Volovských vrchov, kde sa nachádza vrch Skalisko. Mohutná vápencová skala ponúka jedny z najkrajších kruhových výhľadov vo Volovských vrchoch. Tento významný turistický bod je súčasťou najdlhšej červenej turistickej trasy Cesty hrdinov SNP.

Lužný les rieky Hnilec

Hlavný tok rieky Hnilec pramení na úbočí Kráľovej hole, odtiaľ putuje cez Spišsko-gemerský kras, Slovenský raj a do Volovských vrchov vstupuje na hranici oblasti Dediniek, kde sa čiastočne vlieva aj do vodnej nádrže Palcmanská Maša. Približne od dediny Švedlár, kde sme začali aj naše natáčanie, naberá na sile a zbiera všetky vody, ktoré odtekajú z krajiny. Pri obci Jaklovce sa vlieva do Ružínskej priehrady a tvorí tak prítok Hornádu. Brehový porast Lužného lesa rieky Hnilec je veľmi dôležitý z hľadiska protipovodňových opatrení. Tieto úseky rieky s vysokou dynamikou, rýchlosťou toku a vysokým obsahom kyslíka vytvárajú vhodné podmienky pre život rýb ako sú pstruh potočný alebo lipeň tymianový.

Stredný tok rieky Hnilec

Na strednom toku rieky Hnilec je dobre vyvinutý koreňový systém brehového porastu, chráni pred vodnou eróziu a zároveň svojou štruktúrou vytvára vhodný biotop pre malú lasicovitú šelmu Vydru riečnu. V tejto časti rieky je zachovaná prirodzená štruktúra vodného toku, čím voda získava vysokú samočistiacu schopnosť, avšak bude veľmi dlho trvať, kým sa jej podarí rozložiť všetko to množstvo odpadu.

Šelma, ktorá dáva krajine divokosť

„Roky sa pohybujem na odľahlých chodníkoch Volovských vrchov a cez pobytové znaky vnímam prítomnosť Vlka dravého. Je to šelma, ktorá dáva krajine divokosť, len málokedy sa ho podarí počuť, či zahliadnuť. Počas natáčania štvrtej časti v blízkosti Slovinskej skaly, sme pri svite mesiaca odrazu jasne počuli čisté zavýjanie vlčej rodinky pár desiatok metrov od nás. Krásne na tom bolo, že oni vedeli o nás, my o nich a vzájomne sme sa rešpektovali. Boli sme plní vďačnosti za taký silný moment zažitý v Karpatskej divočine.“ Tak opísal jeden z najkrajších zážitkov počas natáčania sprievodca Pavol Stranovský.

zivot vo volovskych foto JH 2 media

Amatérsky prírodopisný seriál Život vo Volovských vznikol ako voľné pokračovanie projektu Volovské v lavici, ktorý realizuje Spišské kultúrne centrum a knižnica v Spišskej Novej Vsi (bývalé Spišské osvetové stredisko) v spolupráci so združením Volovské. Na seriáli spolupracovali: odborný lektor a sprievodca Pavol Stranovský (združenie Volovské), kameraman Jaroslav Hamrák (združenie Volovské), autor a koordinátor projektu Martin Hlavatý (SKCaK).


/Foto: Ľubomír Slovinský, Jaroslav Hamrák, združenie Volovské/