O fotografovaní krajiny možno napísať veľa informácií. V tomto článku sa však pozrieme na všeobecne platné, najdôležitejšie pravidlá a ďalšie náležitosti, ktoré je dobré si práve pri fotení krajiny uvedomiť skôr, než stlačíte spúšť.
S akou technikou na krajinu
Odpovedať na otázku, aký je najlepší krajinársky objektív, je veľmi ťažké. Fotiť je možné v podstate so všetkým, líši sa len štýl výsledných fotiek. Avšak asi najväčší dojem urobia fotky ultraširokým objektívom, čo znamená s ohniskovou vzdialenosťou okolo 20 mm. Niektorí fotografi so sebou na cesty zvyčajne nosia práve ultraširoký zoom a k nemu teleobjektív, aby dokázali zachytiť rôznorodé zábery. Stredné ohniská naopak nemajú pokryté. Porovnajte napríklad nasledujúce fotky:
/Celkový záber zo Spišského hradu veľmi širokým ohniskom – 13 mm/
/Záber z identického miesta pomocou teleobjektívu pre výrez malinkej časti krajiny-ohnisko 194 mm/
Nutné príslušenstvo pre krajinárov
Pretože v krajine chcete mať všetko ostré, takmer vždy sa používajú vyššie clonové čísla, teda od F8 vyššie. Najlepšia denná doba pri fotení otvorenej krajiny je tzv. zlatá hodinka, teda doba okolo úsvitu a západu slnka, kedy vznikajú dlhé tiene, ktoré krajine dodávajú priestor. Súčasne je v túto dobu relatívne málo svetla. Preto býva najlepším pomocníkom profesionálneho krajinára statív. Ak chcete ale vyraziť na výlet a nechce sa vám vláčiť ďalšia váha (a navyše by na vás nikto pri fotení nepočkal), vystačíte si aj so zvýšením citlivosti snímača .
A keby ste chceli mať všetko naozaj dokonalé, môžete siahnuť aj po ďalších pomôckach slúžiacich na zlepšenie kvality obrazu. Klasikou je polarizačný filter, ktorý zväčšuje kontrast v mrakoch a tiež zabraňuje odleskom na rastlinách. Bohužiaľ býva horšie použiteľný práve u širokouhlých ohnísk. Obrúčka filtra totiž často zasiahne do rohov obrazu, čo vedie k nepeknej vinetácii .
Fotografické filtre, ktoré sa môžu hodiť
Do pokročilej výbavy patrí aj prechodový filter alebo dokonca jeho niekoľko variantov. Jedná sa o sklo (či plast), ktoré je číre na jednom konci a tmavé na druhom. Rôzne typy sa líšia veľkosťou a ostrosťou prechodovej zóny uprostred. Skrutkuje sa na prednú prírubu objektívu či zasúva do špeciálnych držiakov (alebo drží v ruke pred objektívom) – systém Cokin – a slúži k tomu, aby stmavil oblohu, ktorá je obvykle voči zemi príliš svetlá. Obdĺžnikový tvar a zvláštny držiak slúži k tomu, aby fotograf mohol filter posunúť presne na úroveň horizontu.
Ešte väčšou”vychytávkou” je reverzný prechodový filter, ktorý začína ako priehľadný, ostro prechádza do veľmi tmavého zafarbenia a smerom ďalej sa opäť plynulo zosvetľuje. Tento filter je prispôsobený špeciálne pre fotenie východov a západov slnka, kde najsvetlejšia časť je niekde uprostred fotky a hore aj dole pozorujeme úbytok svetla.
Nebude toho veľa?
Všetky tieto filtre možno nahradiť úpravami v počítači, zvyčajne zosvetlením častí obrazu, vždy ale za cenu zvýšenia šumu. Predpokladom pre takéto úpravy v počítači je v prvom rade obstaranie záberu, ktorý nebude v slnku alebo v mrakoch presvetlený a tiež bude zaznamenaný v čo najvyššej kvalite, čo znamená v RAWe.
Ďalšou alternatívou je obstaranie viac fotiek z identického miesta s rôznou expozíciou a následné počítačové zloženie snímok do jediného obrázku, teda technika zvaná HDR. Téma sama o sebe natoľko rozsiahla, že by vydala na nejeden samostatný článok.
/Pred úpravou a po nej. Okrem zvýšenia sýtosti a ostrosti v mrakoch bol použitý softwarový prechodový filter – stmavenie oblohy, aby sa dostala svetlosťou na úroveň trávy./
Keď máte jasno v technike
V prípade použitia akejkoľvek techniky je každopádne nutné dávať pozor na kompozíciu. Najčastejšia začiatočnícka chyba je umiestnenie horizontu priamo doprostred fotky. U niektorých záberov môže toto rozdelenie pôsobiť elegantne, ale zďaleka to nebude u väčšiny. Lepšie je posunúť horizont do jednej tretiny fotky, hore alebo dole, podľa toho, či je zaujímavejšia (a pre vás dôležitejšia) obloha alebo krajina. Dávajte tiež pozor na naklonený horizont – aj keď ten ide našťastie spraviť aj na počítači.
Veľmi efektné je tiež zahrnutie nejakého blízkeho objektu, aby dodal záberom hĺbku. Všimnite si rozdiely na nasledujúcich fotografiách:
/Západ slnka na kopci s dramatickými oblakmi. Chýba niečo, čo by viac upútalo pozornosť diváka./
/Rovnaký západ slnka, tentokrát ale so suchým konárom, ktorý ukazuje skutočný rozsah scény. Horizont je v hornej tretine fotografie./
/Posledná alternatíva, horizont je v dolnej tretine. Pôsobí obzvlášť efektne vďaka stromu, ktorý je navyše v protisvetle čierny a krásne kontrastuje s farebnou oblohou./
Úspešne použiteľné sú aj vodiace línie, ktoré sprevádzajú diváka po snímke:
/Línie pobrežia a kopcov vedú oko po zábere./
Záverom sa sluší upozorniť, že hoci fotíme krajinu, môžeme do nej zahrnúť aj ľudí. Zachytenie postáv dodá fotkám meradlo alebo aj nejaký záchytný bod, ktorý sa môže stať základom kompozície.
/Upravená ranná pláž s jediným športovcom. Bez neho by bol záber nudný./
Veľa zdaru pri foto – lovení!
zdroj:http://www.milujemefotografii.cz
